29. september 2015
O udalosti, ktorá sa odohrala v prístavnej krčme Kaiserdom Brauereigasthof informoval vo svojom vysielaní spravodajský tím miestnej televízie Bamberger Fernsehen, ktorý sa tesne po odchode námorníkov z krčmy dostavil na miesto ruvačky. Televízny šot o hrdinskom vysporiadaní sa s pravicovými extrémistami postupne prevzali všetky nemecké hlavné televízne kanály. Bamberská udalosť sa v Nemecku stala symbolom občianskeho odporu voči pravicovému extrémizmu.
Významný mienkotvorný denník Frankfurter Allgemeine Zeitung o udalosti napísal:
„Nevie sa presne, čo sa stalo v krčme Kaiserdom Brauereigasthof v Bambergu. Informácie sú veľmi rozporuplné. Jeden zdroj dokonca tvrdí úplne absurdnú vec – na mieste bitky vraj videl aj tučniaka ovládajúceho bojové umenia. Nepoznáme teda mená hrdinov tohto príbehu. Nevieme, kto to boli, ani odkiaľ prišli. Môžeme sa len dohadovať, že to boli anonymní, ale zato poriadne nahnevaní a statoční bamberskí občania[1]. Totálna likvidácia bamberskej bunky pravicového extrémizmu miestnymi občianskymi aktivistami je žiarivým príkladom hrdinského občianskeho odporu demokratickej časti spoločnosti. I keď všetci by sme radšej videli, ako si s extrémistami poradí nemecká polícia. Ale čas od času ani jasný postoj občanov nie je na zahodenie.“
Od redaktorov Frankfurter Allgemeine Zeitung to nebolo práve najrozumnejšie. Ich článok nepriamo schvaľujúci a oslavujúci pouličnú spravodlivosť, ba pouličný lynč ešte viac zradikalizoval už aj tak dosť nepokojnú situáciu po celom Nemecku.
Loď Martin minula mestečko Schweinfurt, kde v noci neznámi páchatelia podpálili nájomný dom s tureckými prisťahovalcami a blížila sa k Frankfurtu nad Mohanom. Centrum piateho najväčšieho nemeckého mesta (najmä okolie Dómu, Eschenheimerskej brány a námestia Willyho Brandta) bolo dejiskom pouličných bojov, ktoré sa vymykali posilneným[2] jednotkám polície spod kontroly.
Situácia bola vážna.
Nemecký kancelár zvolal mimoriadnu schôdzku vlády. Po jej krátkom rokovaní sa rozhodol povolať na pomoc armádne jednotky Bundeswehru.
Na palube bývalej výletnej lode Martin nikto netušil, že v mestách a mestečkách na brehu Mohanu, ale aj inde sa odohráva niečo, čo nemá ďaleko k označeniu občianska vojna. Námorníci a ani ich kapitán sa to nemali ako dozvedieť. Ak aj mali v spoločenskej miestnosti zapnutý televízor, permanentne bol, tak ako sa na námorníkov vzdialených od pevniny patrí, naladený na kanál Hustler. Nikomu ani nenapadlo čo len sekundu sledovať vysielanie nejakej spravodajskej televízie. A z bratislavskej admirality ich tiež nikto neupozornil na výbušnú situáciu v krajine, ktorou sa loď plaví na svojej misii. Vedenie admirality na to nemalo čas. Všetci sa zapodievali otázkou, ako sofistikovane obísť verejné obstarávanie pri nákupe desaťtisíc záchranných kolies pre potreby slovenského námorníctva[3].
Ak kapitána lode čosi trápilo, bol to osud Rudolfa Ivaničku. Stratu plavčíka Dovanič admiralite neoznámil. Obával sa reakcie z Bratislavy a tajne dúfal, že Ivanička sa predsa len ešte objaví. Neveril, že by len tak dezertoval.
30. september 2015
Občianska vojna v Nemecku prepukla naplno. Situácia v jednej z najvýznamnejších členských krajín EÚ bola znepokojujúca a výrazne oslabovala stabilitu celej únie. Nečudo, že 30. september sa v Bruseli zišlo mimoriadne zasadnutie Európskej komisie, doplnené o zástupcov ďalších nečlenských európskych krajín. Výsledkom jednodňového rokovania bola Deklarácia žiadajúca všetky strany konfliktu o zmierenie a riešenie problémov pri zelených stoloch. Zároveň sa Európska komisia a zúčastnené nečlenské krajiny dohodli, že ako akt dobrej vôle, vyšlú na pomoc nemeckej spolkovej polícii a jednotkám bundeswehru Medzinárodnú vojenskú misiu európskych krajín (EU FÓR). Celkový kontingent bol dohodnutý na úrovni 1000 vojakov zo 7 európskych krajín. Eminentný záujem poslať do misie EU FÓR svojich vojakov vyjadrili všetky najvýznamnejšie európske štáty, ale len zopár krajinám disponujúcim najlepšie vycvičenými armádami sa dostalo tejto výsady. Výsledkom tohto enormného záujmu bolo zloženie misie.
Zloženie Medzinárodnej vojenskej misie európskych krajín
(EU FÓR):
2 vojaci vatikánskej Švajčiarskej gardy
2 vojaci sanmarínskych ozbrojených síl (Compagnia Uniformata delle Milizie)
1 vojak andorskej armády
1 vojak monackých ozbrojených síl (Corps des Sapeurs-Pompiers)
1 policajt lichtenštajnskej Landespolizei
3 vojaci luxemburských ozbrojených síl
3 žandári zo Saint Tropez (Gendarmerie Nationale)
987 vojakov 11. mechanizovaného prápora – prápora Okamžitej reakcie kapitána Jána Francisciho z Martina[4].
[1] Koľký to omyl.
[2] Nový prezident Spolkovej polície Werner Absint rozkázal v to ráno vydať všetkým zasahujúcim policajtom po dve deci rumu, aby boli v boji s extrémistami odvážnejší.
[3] Nikto sa nezdržiaval otázkou, či by nebolo racionálnejšie najprv získať nejakú loď a až potom kolesá…
[4] Počas rokov vyvstalo v slovenskej spoločnosti akési ničím nepodložené presvedčenie, že Slovensko je tá krajina, ktorá Európsku úniu a svet spasí od ekonomických aj bezpečnostných kríz (a nikto z iných krajín, kde si to nemysleli, proti tomuto slovenskému presvedčeniu, pochopiteľne, neprotestoval).
Celá debata | RSS tejto debaty