Pavol Fabian

Pred časom (asi päť článkov dozadu, som na svojom blogu poprosil čitateľov (Vážení ľudkovia blogerskí, prosím, poraďte mi. ), aby mi pomohli z piatich ukážok návrhov anotácií na moju novú knižku (Muž, ktorý padol do trhliny, ale nie na hlavu) vybrať najvhodnejšiu. Takú, ktorá by ich najviac upútala. Ľudia pomohli a ja som ich rozhodnutie posunul do vydavateľstva.

Po pár dňoch mi prišiel mail od akéhosi Petra Luhu. Len aby bolo jasné, Peter Luha sa volá hlavná postava mojej chystanej knižky!

Už sa mi pri minulých knižkách stalo, že sa mi mailom ozvali ľudia – menovci mojich literárnych hrdinov.

Raz išlo o pomerne zriedkavé priezvisko (Slabeycius) a istý muž chcel vedieť, ako som prišiel na nápad použiť toto meno. Mňa k tomu inšpirovala skutočnosť, že som kedysi krátko pôsobil na jednom pracovisku, kde sa vyskytovala laborantka s takýmto priezviskom, tak som ho dal aj mojej vedľajšej literárnej postave – zdravotnej sestričke. Napokon vysvitlo, že laborantka je s človekom, ktorý mi napísal vo vzdialenom príbuzenskom pomere.

To bolo ešte v pohode, ale druhý človek, ktorý sa mi ozval – to už celkom v pohode nebolo.

Išlo o človek, ktorého som spoznal kedysi na jednom zájazde, potom sme sa počas 12 rokov videli zo dva, tri krát, párkrát si napísali a po dvanástich rokoch sme spolu išli na ďalšiu zahraničnú cestu. Čiže rozhodne nie človek, ktorého by som poznal detailne, o ktorom by som všetko vedel. No a jeho dosť naštvalo, že záporný hrdina v jednej mojej knihe sa volá tak, ako sa volá. Lebo jeho priezvisko bolo podobné, veľmi podobné. Problém bol v tom, že môj známy bol odborníkom v istej oblasti a záporný hrdina z knižky sa vydával za odborníka v tej istej oblasti, hoci na to nemal patričné vzdelanie ani prax (knižka bola písaná podľa skutočnej udalosti – téme sa kedysi venovala aj TV JOJ/. Ja som o svojom známom vedel, že je odborníkom v danej oblasti, ale netušil som, že má práve túto špecializáciu. No a ten známy sa mi v telefonáte priznal, že má za sebou nejaký menší odborný prúser, o ktorom sa v oných slovenských odborných kruhoch vie, a keďže môj literárny hrdina vyrábal prúsery ako na bežiacom páse, tak podľa neho ten text mohol vyvolávať zdanie, že knižka je o ňom. Musel som uznať, že to pre neho môže byť nepríjemné a samozrejme ma to veľmi mrzelo, ale knižka bola už vytlačená a na pultoch, tak sa s tým nedalo už nič robiť. Celé to bola nešťastná zhoda náhod, keďže som ani v najmenšom  netušil, že môj známy je špecialista tohto druhu a už vôbec som nevedel, že má za sebou nejaký odborný prúser. Trvalo mi dlho, kým som ho ubezpečil, že všetko bola len náhoda a nie zámer.

No a teraz ste sa ozval Peter Luha!

Viete si predstaviť, čo mi to urobilo s tepom srdca! Napriek tomu, že Peter Luha z mojej knižky je hrdina kladný, ktorý nebude robiť svojim menovcom hanbu. Peter Luha je hlavná postava, je to chlap v zmysle – muž na pravom mieste, horolezec a myslím si, že by si mal skôr získať sympatie čitateľa, aspoň v to dúfam.

Vysvitlo, že Peter Luha, ktorý mi napísal, je skvelý muzikant, gitarista (http://peterluha.com) a proti použitiu svojho mena nemá vôbec nič. Zoznámil som sa s ním na jednej akcii a ak by vydavateľstvo pri vydaní mojej knižky vymýšľalo niečo s jej oficiálnym krstom, verím, že na krst knižky o Petrovi Luhovi by prišiel zahrať Peter Luha sám! -)))

Mimochodom, z piatich návrhov anotácie, ktoré ste posudzovali, vydavateľstvo vybralo šiestu. Po istom váhaní som musel uznať, že urobili dobre.