Založ si blog

Ako som na Draculovom hrade pustil krv

(3-dielna správa o ceste do Rumunska)

Náš predĺžený víkend nezačal dobre. O pol siedmej ráno pod mostom SNP čakajúc na autobus do Schwechatu sme sa s mojou zákonitou pohádali takým štýlom, že vyvstala otázka, či má vôbec zmysel niekam cestovať. Samozrejme, príčinou hádky bola, ako vždy, úplná „prkotina“. Ale do cesty už investované financie nás oboch presvedčili, že treba problémy riešiť pokojnou a diplomatickou cestou, aby nedošlo k stratám nielen na poli politickom, ale aj hospodárskom.

Po príchode na letisko na nás z informačnej tabule svietilo: delayed. Predpokladané meškanie bolo síce len polhodinové, ale to stačilo na to, aby sme po prílete do Bukurešti nestihli autobus spájajúci letisko so železničnou stanicou Gara de Nord (autobus chodí v nepochopiteľne riedkych, cca hodinových intervaloch). Ak sme chceli stihnúť vlak do Brašova, na ktorý som cez net už doma kúpil lístky, museli sme si zobrať taxík – za cestu na železničnú stanicu sme tak zacvakali namiesto 8,60 lei rovnú stovku. (1 euro = cca 4,53 lei)

Vlaková súprava smerujúca do Brašova ma prekvapila svojou luxusnosťou. Z omylu ma vyviedla manželka, ktorá na rozdiel odo mňa vlakmi cestuje dodnes. Sám som vlakom cestoval naposledy azda ešte za čias vysokoškolských štúdií. Pamätám si teda len nevykúrené, dolepené socialistické „kupátkové“ vozne s dotrhanými koženkovými sedadlami a to som v Rumunsku nevidel. Podľa manželky však to, čo som považoval za luxus, bolo stále zaostávanie za úrovňou našich železníc. O čosi neskôr som sa o tom sám presvedčil. Vďaka záchodom vo vlaku som zistil, že som za viacrýchlostnú Európsku úniu. Niektorí v nej sú totiž rýchli ako sračka a niektorí len sračka.

Mimochodom, keď je reč o rýchlosti – vzdialenosť cca 170 km z Bukurešti do Brašova mal zdolať rumunský rýchlik za tri hodiny, čo značí priemernú rýchlosť okolo 56 km/hod… Vďaka ďalej popísaným udalostiam mu to trvalo ešte o omnoho dlhšie…

V Bukurešti nebolo po snehu ani stopy, ale ako sme sa vnárali do údolí pohoria Bucegi, ktoré je najvyšším pohorím Východných Karpát s najvyšším bodom Omu (2 507 m. n. m), snehu stále pribúdalo. Až tak, že jeden zo smrekov obťažkaných bielou perinou padol na koľaje a my sme uviazli na trati presne v tej atmosfére ako Bolek Polívka vo filme Kalamita. Tým sme si však vyčerpali všetky kalamity toho dňa a ďalej bolo už len dobre.

Hory pokryté vysokou vrstvou snehu videné z vlakového okna okolo železničných staníc Sinaia, Busteni, Azuga, či Predeal a Timisu de Sus vyzerali veľmi malebne a lákavo a nabádali k myšlienke vrátiť sa sem s cieľom prejsť ich hrebeňovku.

Kalamita

Kalamita

 

Byť v Brašove a nenavštíviť tzv. Draculov hrad v mestečku Bran by bol hriech. Je to veľmi lukratívny rumunský turistický artikel a všetky bedekre upozorňujú, že na relatívne malom hrade s úzkymi chodbami je neustála tlačenica turistov. To bol dôvod, prečo sme vyrazili hneď skoro ráno. Z Brašova chodí do Branu autobus z Terminálu 2 približne každých 45 minút a cesta trvá polhodinu. Okrem autobusu sa dá do Branu podľa ruského spôsobu dopraviť aj takzvanými maršrutkami.

Snehová fujavica pokračovala, vďaka čomu sme popri ceste zaregistrovali hneď tri havarované osobné autá, ktoré povrch vozovky nezvládli. My sme však do Branu dorazili v poriadku, pokiaľ za komplikáciu nerátam premočenú obuv, pretože sme s takýmto počasím veľmi nerátali.

Pred bránu oplotenia obkolesujúceho hradný areál sme dorazili ešte pred jeho otvorením. Bola nepríjemná vetristá zima a tak sme sa schovali v malej drevenej tržnici, ktorej súčasťou je aj štýlová krčma na spôsob strašidelného hradu.

Pomaly sa začali trúsiť aj zamestnanci hradu a dali sa do odpratávania snehu z chodníka. Do hradného areálu sme z návštevníkov vstúpili ako prví. Až po nás prišli traja Francúzi a to bolo všetko. Skorý príchod a mimoriadne nevľúdne počasie spôsobilo, že sme si hrad mohli prezrieť naozaj luxusne, bez tlačenice a dlhého čakania pred úzkou tajnou chodbou, v ktorej by uviazol nejeden mierne obéznejší turista.

Hrad Bran

Hrad Bran

Bran

Bran

 

Hrad Bran postavili v 14. storočí na hranici medzi Sedmohradskom a Valašskom ako pevnosť na obranu proti Turkom. Niekoľkokrát zmenil majiteľa a po Trianone sa dostal o rúk rodu Hohenzollerovcov. Po sobáši princeznej Ileany s potomkom rodu Habsburgovcov hrad slúžil ako letná rezidencia rumunskej kráľovskej rodiny, až kým ju komunisti v roku 1948 nevyhnali z krajiny a hrad nevyvlastnili. V súčasnosti historickú nehnuteľnosť vlastní Dominik Habsburg, architekt z New Yorku a zároveň vnuk niekdajšej rumunskej kráľovnej Márie.

Nádvorie hradu

Nádvorie hradu

img_5855

 

 

 

 

 

 

 

 

 

img_5869

img_5891img_5895

 

Hrad Bran je dnes preslávenou turistickou atrakciou, aj keď v skutočnosti nemá takmer nič spoločné so známym hororovým románom Brama Stokera Dracula. Írskemu spisovateľovi a divadelnému kritikovi ako inšpirácia na napísanie románu poslúžila postava kniežaťa Vlada III. Draculu prezývaného aj Vlad Tepeš. Vlad Tepeš síce na hrade pobudol len krátko, keď sa v roku 1456 s pomocou uhorských a valašských bojarov dostal na trón Valašského kniežatstva, zato sa preslávil svojou nevídanou krutosťou najmä voči tureckým zajatcom. Svojich nepriateľov dával narážať na kôl tak, aby sa nepoškodili životne dôležité vnútorné orgány a aby nešťastníci v hrozných bolestiach trpeli čo najdlhšie. Od toho vzniklo aj jeho meno (Tepeš znamená Napichovač). Na svojom konte má údajne okolo 100 000 takýchto obetí.

Nápad, že Bran by mohol byť Draculov hrad skrsol v hlavách západných turistov, ktorí pred vyše 30 rokmi prichádzali do Rumunska hľadať Draculu. Prekvapila ich totiž nápadná podobnosť hradu Bran s Drakulovým hradom zo Stokerovho románu. Írsky spisovateľ Bram Stoker pritom v Rumunsku nikdy nebol.

Vydavateľstvo Tatran 1969

Vydavateľstvo Tatran 1969

Ilustrácie z knihy

Ilustrácie z knihy

Ilustrácie z knihy

Ilustrácie z knihy

Ilustrácie z knihy

Ilustrácie z knihy

Na mňa, na rozdiel od spomínaných západných turistov, hrad zapôsobil až neobvykle útulným a nemegalomanským dojmom. Miestnosti na človeka dýchajú priam rodinnou atmosférou, čo zvýrazňujú napríklad útulne pôsobiace prípecky, na ktorých by ste očakávali zohrievať sa skôr rozprávkového lenivého Hlúpeho Jana ako rumunskú kráľovnú, či Vlada Tepeša. Aj v múre takmer pri každom okne zakomponované drevené sedadlá umožňujúce pohodlný výhľad von pôsobia veľmi účelne. Nevidno tu nijakú pompéznosť. V duchu hororového románu pôsobia len niektoré tajné chodby, ktoré sú naozaj tmavé a úzke a samozrejme nevyhnutne v expozícii inštalované mučiace prostriedky, napr. drevená panna s ostňami dovnútra, do ktorej ak by vás zatvorili, vyrobili by z vás cedidlo na halušky.

img_5862

img_5865

img_5885

img_5886

 

Vchod do tajnej chodby

Vchod do tajnej chodby

Tajná chodba

Tajná chodba

img_5887

img_5888

Máloktorý hrad na mňa v rozpore so svojou povesťou zapôsobil tak útulne a príjemne. Aby som však týmto tvrdením nerozbil Draculov upírí mýtus, musím po pravde napísať, že aj ja som na hrade prišiel o pár kvapiek krvi – pri vchode do tajnej chodby som si nevšimol tabuľku s nápisom Pozor, znížený strop a rozbil som si hlavu.

img_5866

Ach to zlé, zlé Russko. ..

27.03.2024

Smeru a aj prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu opozícia a médiá vyčítajú, že sú vraj proruskí. Nuž na úvod si povedzme, že vo svete vždy jestvovali, jestvujú a asi aj budú jestvovať veľmoci. A tie vždy mali svoje veľmocenské záujmy. Menšie štáty sa im niekedy viac, inokedy menej podriaďujú. Ako som už napísal v jednom z predchádzajúcich článkov – [...]

Slovakia first, či last?

25.03.2024

Admin bez vysvetlenia zrušil tento môj príspevok, tak ho dávam znovu… Ak nám marketingové agentúry a ľudia spoza plota na Hviezdoslavovom námestí v roku 2014 vybrali za prezidenta proamerického A. Kisku (momentálne zatiaľ neprávoplatne odsúdeného), Ak nám marketingové agentúry a ľudia spoza plota v roku 2019 vybrali za prezidentku proamerickú porušovateľku [...]

Slovakia first, či last?

24.03.2024

Ak nám marketingové agentúry a ľudia spoza plota na Hviezdoslavovom námestí v roku 2014 vybrali za prezidenta proamerického A. Kisku (momentálne zatiaľ neprávoplatne odsúdeného), Ak nám marketingové agentúry a ľudia spoza plota v roku 2019 vybrali za prezidentku proamerickú porušovateľku Ústavy Z. Čaputovú a napriek tomu veľké množstvo ľudí v roku 2024 aj do tretice [...]

Maryland most

Maryland dostane od vlády po zrútení mosta 60 miliónov dolárov

29.03.2024 08:37

Dvoch robotníkov sa podarilo zachrániť, u ďalších šiestich už úrady potvrdili úmrtie.

Fabrika Kia - Teplička nad Váhom

Vláda chce zaplátať migrantmi zo Strednej Ázie dieru na trhu práce. Ako útok v Moskve zmení tento zámer?

29.03.2024 08:00

Po tom, čo skupina teroristov pôvodom z Tadžikistanu zabila v Moskve 139 ľudí, sa slovenské zložky rozhodli posilniť bezpečnostné opatrenia

Rusko, Ukrajina

ONLINE: Masívny útok opäť cielil na ukrajinskú energetiku. Poliaci poslali do vzduchu lietadlá

29.03.2024 07:45, aktualizované: 08:14

Rusko masívne útočí na ukrajinskú energetiku, ktorá je v zložitej situácii. Keď Rusi spúšťajú útoky, Poliaci posielajú do vzduchu lietadlá.

Joe Biden, Barack Obama

Štyria prezidenti v New Yorku. Biden s Obamom a Clintonom zozbierali 25 miliónov USD, Trump bol na pohrebe policajta

29.03.2024 07:11

Americká prezidentská kampaň vo štvrtok večer dostala do New Yorku štyroch amerických prezidentov.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 587
Celková čítanosť: 2101267x
Priemerná čítanosť článkov: 3580x

Autor blogu

Kategórie