Na našej ulici sa pred časom na jednom dome zjavila veľká tabuľa. A na nej webová stránka pomenovaná podľa zvuku vydávaného niektorými ľuďmi v spánku. Dodávam, že ústami. Najprv som si myslel, že budova sa stala útočiskom pre špecifický druh bezdomovcov – takých, ktorých vyhodili z domu, lebo už nemohli zniesť ich chrápanie. Takých, ktorých manželky už nemohli ďalej zatajovať pred susedmi. Pretože aj intelektom menej vybavený sused musí časom pochopiť, že nočné trasenie okeníc nespôsobujú do mesta prichádzajúce príšery z Jurského parku (ako sa im to usiluje vysvetliť chrápačova manželka), ale skutočnosť, že jedna z nich má u susedov trvalé bydlisko.
Predstavoval som si, že v dome s tabuľou sú špeciálne zvukotesné kobky, do ktorých sa na noc uchyľujú všetci tí, ktorých hlučnosť chrápania presahuje decibely štartujúceho Boeingu 747. Ale nevšimol som si, že by v ňom vykonali nejaké špeciálne stavebné úpravy… Potom som sa dozvedel, že v tej inštitúcii odvykajú ľudí chrápať. Hm… To má takú nádej na úspech, ako keby ich odvykali dýchať. Alebo… ako keby odúčali slovenských politikov kradnúť!
Podnikanie s odvykacími kurzami je iste lukratívna záležitosť. Každý náznak zlepšenia (ležíte na bruchu) vás povzbudí, každé zhoršenie stavu (ležíte inak ako na bruchu alebo ste po opici) vás vedie k tomu, že si predplatíte ďalšie tri cykly kurzu. A tak stále dokola. Podnikanie s čímsi neodnaučiteľným má skvelú bussiness perspective. Dá sa naťahovať do nekonečna!
Myslím, že som práve objavil segment, ktorý na našom trhu chýba.Už zajtra vyvesím tabuľu o kurzoch pre psy!
Myslíte si, že je to hlúposť? Počuli ste už niekedy píliť anglického buldoga, či mopsa? Nie??? Motorová píla v rukách texaského masakristu je oproti nim šuvix! Sklon k chrápaniu majú všetky tzv. brachycefalické psy. Spustenie odvykacieho kurzu pre ne je teda úplne oprávnené!
A či ich to viem odnaučiť? Nuž neviem. No a čo? Stačí, ak bude dosť ľudí, ktorí budú veriť, že to viem.
Tak funguje dnešný svet…