Začiatkom júla sa udiali dve významné udalosti. NASA skončila s letmi raketoplánov a ja som skončil s chľastom. Američania skončili, pretože endeavoury boli zastaralé, nákladné a na ich prevádzku nemali peniaze. Tiež som už starší opotrebovaný model nemajúci na alkohol peniaze, ale neskončil som kvôli tomu. Príčinou je kliešť!
Infikoval ma boreliózou a teraz – ak nechcem ochrnúť – ma čaká 42 dní konzumovania bielych lentiliek s latinským názvom. Preto som skončil s chľastom – antibiotiká s ním neradno dlhodobo kombinovať. Rovnako ako nie je dobré dlhodobo kombinovať slušného človeka s politikou. V oboch prípadoch to nedopadne dobre.
Kde som kliešťa chytil neviem, ale tuším ako sa na naše stretnutie musel tešiť. Zvlášť, keď som si v Dermatológii od profesora Svobodu prečítal (doslovný citát):
“ Klíšťata čekají na hostitele s rozevřeným prvním párem končetin…“
Ten malý, krv cicajúci hajzeľ bol skrátka pripravený na objatie ako Brežnev na Husáka. Nikoho asi neprekvapí profesorova ďalšia veta: “Nejnebezpečnější jsou klíšťata samičího pohlaví…“ My – ženáči sme nebezpečnosť objatia tohto pohlavia zistili dávno pred slovutným pánom profesorom…
Ak teda počas leta objavíte na svojom tele zväčšujúci sa fľak zafarbením a tvarom nápadne pripomínajúci lukostrelecký terč (a predchádzajúci večer ste sa v stave alkoholického opojenia bezvládne nepovaľovali niekde v areáli lukostreleckého oddielu plného mladých nadšencov tohto športu, ktorým sa práve minuli papierové terče) – radím vám, bežte čo najskôr k lekárovi.
A ak chytil kliešťa váš pes, bežte k zverolekárovi. U psa sa totiž typický fľak väčšinou nevytvára, alebo ho v srsti nespozorujete. A klienti prichádzajú až keď sa dostavia klinické príznaky a to už je väčšinou neskoro… Mimochodom, profesor Svoboda nikde nevysvetľuje ako to, že neochorejú samotné kliešte, keď majú tráviaci trakt plný malých spirochét rodu Borrelia burgdorferi!
Viete si predstaviť, aké by to pre mňa bolo zadosťučinenie, keby som pri prechádzke prírodou zbadal v tráve ležať trpiaceho ochrnutého kliešťa s nehybným vítacím prvým párom končatín? Nemilosrdne by som mu vmietol do očí: „To máš za to!“
Uverejnené v Šarme č. 34 16.8.2011