Upútal ma billboard, na ktorom nábytkárska firma oslovuje verejnosť ponukou:
K spálni dostanete matrace zadarmo!
Nuž, čo by to bola za spálňa bez matracov? Na drevených roštoch by sa vedel vyspať azda iba indický fakír. Alebo Milan Lasica, ktorý ho hral vo filme Utekajme, už ide. Ale iba hral! Ak by si do takej postele ľahol, ráno by ho odvážala sanitka, lebo jeho chrbtica by vyzerala takto:
_|¯|_|¯|_|¯|_|¯|_|¯|_
Billboard nás láskavo informuje, že matrace si nemusíme dokúpiť. Kdesi v pozadí tej vety cítiť vyhrážku, že by to tak aj nemuselo byť. Zdá sa mi to absurdné. Porovnateľné so zmrzlinárom, ktorý by zákazníka lákal slovami:
Ku zmrzline dostanete kornútok zadarmo.
Akoby bolo bežné, že vám chladivú pochúťku z naberačky vypustí rovno do nastavenej dlane.
Alebo ako keby nevesta pred svadbou povedala:
Zaplať (t.j. prepíš na mňa dom, mercedes, jachtu) a zoberiem si ťa. Lásku k tomu dostaneš (ako bonus) zadarmo.
Ale to sa vlastne v tzv. smotánke deje a nám to už pomaly aj prestáva byť čudné.
Vráťme sa však k matracom, hoci predchádzajúci príklad bol tiež tak trochu o matracoch…
Všetci dobre vieme, že nič nie je zadarmo a nikto nič zadarmo ani nedá – okrem Matky Terezy, Františka z Assisi a bizismenov podobného typu. V cene spálne je určite a s dobrým ziskom zakalkulovaný aj ten matrac. Čiže to nie je nijaký bonus!
A bonus nie sú ani billboardy s nezmyselnými reklamami, ktorá zanešvárili celé Slovensko. Precestoval som kus sveta, ale zatiaľ som nenašiel inú krajinu, ktorá by nimi bola taká zamorená.
Prirodzenou súčasťou glosy by malo byť aj niečo, čo na tvári čitateľa vyčarí úsmev. Úsmev ako súčasť, nie ako bonus! Mne sa to dnes nepodarilo… Asi som bol príliš nahnevaný…
Pani šéfredaktorka by ma mala za to odmeniť v duchu sloganu nábytkárskej firmy:
Glosu vám uverejníme! A k tomu úplne zadarmo. Bez honoráru.
Uverejnené v Šarme č. 36 30.8.2011
