Pokrok v telefonizácii je úžasný – kedysi sme boli k prístroju prikovaní káblom a zo slúchadla sme nič nepočuli, dnes môžeme s mobilom chodiť kade-tade a nepočujeme tiež nič.
Kedysi bolo o telefón viac záujemcov ako voľných liniek. Tri roky po tzv. Nežnej sme jednu potrebovali získať pre našu novú ambulanciu. Zamestnanec spojov, ktorý ich prideľoval, vypočul našu žiadosť oddelený sklenenou prepážkou. Bol v nej len otvor, dimenzovaný presne na prestrčenie písomnej žiadosti formátu A4. Napriek tomu ma bez ostychu požiadal, aby som na jej podporenie prestrčil okienkom okrem formulára aj polovičku svine. Predstava, že každý zverolekár ich má k dispozícii celý húf je rovnako mylná ako tá, že jestvujú ženy, ktoré sú schopné ukončiť telefonický hovor pod 2,50 hod. Napokon som mu tú polovičku zohnal. A tŕpol som, či za podvojnú linku nebude chcieť prestrčiť celú.
Telefónne ústredne vtedy ešte obsluhovali spojovateľky z mäsa a kostí (a často aj výrazného podielu tuku). Ich obezite sa nemožno čudovať – išlo o sedavú stresujúcu prácu! A čo najlepšie ochráni nervy pred stresom? Predsa krémeš! Vždy, keď sme nadávali na nekvalitné spojenie, (spojovateľke sme nerozumeli ani mäkké f), na vine nebola technika, ale ústa plné krémeša. Dnes všetko rieši automat. Voláte do úradu a on: „ak chcete hento, stlačte jednotku, ak ono, stlačte dvojku… Desať minút si vás pohadzuje ako pingpongovú loptičku nad kanálom a potom zrazu čľup – ste v …kanáli! Zahrajú vám trefnú melódiu z filmu Podraz a môžete začať odznova – zlaté tetušky spojovateľky!
Voľakedy sa tvrdilo, že telefonovať sa má stručne a krátko. Dnes nás operátori nabádajú, aby sme prevolali celý víkend a najlepšie s rodinou. S tou, s ktorou by sme sa mali radšej stretať osobne a nespekať si mobilom z mozgu oškvarok.
Za svoj život som už telefonoval aj s premiérmi, ministrami, herečkami, ba aj s jedným arcibiskupom… Kým som sa k nim prepracoval, hierarchicky si ma podávali stále „dôležitejšie“ sekretárky, tajomníci, vedúci úradu, až napokon mi odovzdali – CELEBRITU!
Nedávno som zažil čosi podobné – do ambulancie mi zavolala klientka a oznámila, že jej PES má dýchacie problémy. Farbisto opísala príznaky a napokon mi oznámila: „Odovzdám vám Bobiho, najlepšie bude, keď vám to povie sám!“
A zo slúchadla sa ozval dlhý záchvat psieho kašľa premiešaný brechotom. Nuž, hľadám teraz rýchlokurz psej reči. Neviete o nejakom?