Zoznam členov rakúsko-uhorskej expedície 1882/83 na ostrov Jan Mayen. Piaty v poradí je Bratislavčan, či skôr Prešpurák, v tom čase 27-ročný August Gratzl
3. júl 2009
Dvadsaťdva metrov dlhá športová jachta Polar bear s dvomi slovenskými členmi expedície – Pavlom Fabianom a Rastislavom Horňákom zakotvila pri brehoch arktického ostrova ostrova Jan Mayen. Ostrov je neobývaný a nevedie naň žiadna letecká ani lodná linka. O dva dni neskôr v popoludňajších hodinách obaja Slováci vystúpili na vrchol Beerenbergu – najsevernejšej aktívnej, večne zaľadnenej sopky na svete a rozvinuli slovenskú štátnu vlajku. Stali sa tak prvými Slovákmi, ktorý na sopku vystúpili a predstaviteľmi len piateho národa na svete, ktorému sa to podarilo.
Potiaľto je všetko, čo ste čítali pravda pravdúca.
Ak budete čítať ďalej, text bude čím ďalej, tým menej pravdivý:
Po rozvinutí štátnej vlajky obaja Slováci za silného skučania vetra v mene slovenskej vlády slávnostne vyhlásili zvrchovanosť nad ostrovom a tento akt zdokumentovali na zvukové a obrazové médiá.
Toto už celkom pravda nie je. Obaja návštevníci ostrova to síce mali v pláne urobiť, pretože Slovensko, ako nástupnícky štát po Rakúsko-Uhorsku a všetkých formách Česko-Slovenska má aspoň teoretický nárok na časť ostrova. Vyplýva to zo skutočnosti, že rakúsko-uhorskej polárnej výprave z roku 1882/1883, ktorej účastníkom bol navyše aj Bratislavčan August Gratzl, sa podarilo ako prvej ostrov osídliť a prezimovať na ňom (členovia výpravy tam žili takmer rok).
Zoznam členov rakúsko-uhorskej expedície 1882/83 na ostrov Jan Mayen. Piaty v poradí je Bratislavčan, či skôr Prešpurák, v tom čase 27-ročný August Gratzl
Jedným z významných argumentov, ktorým sa zvykne operovať pri zdôvodňovaní nároku na územie považované za terra nullius[1], je skutočnosť, že na tomto území zástupca nárokujúceho si štátu vztýčil štátnu zástavu a formálne vyhlásil územie novej krajiny za súčasť materskej krajiny. Dôležitým dôkazom oprávnenosti, ak ide o neobývané územie, je zriadenie stanice, sídla, osady… V prípade arktických krajín, a konkrétne v prípade ostrova Jan Mayen, sa za argument považuje aj prvé zotrvanie na území počas polárnej noci – teda prvé prezimovanie. Na základe tohto by si Slovensko mohlo robiť na časť ostrova nárok.
Pavol Fabian sa pred cestou na ostrov obrátil listom na ministra zahraničných vecí SR so žiadosťou o poverenie vyhlásiť ostrov Jan Mayen za súčasť slovenského štátneho územia. Minister však takúto možnosť odmietol (viď. kópia listu). Fakt je, že ostrov Jan Mayen v roku 1922 anektovalo Nórsko a patrí mu dodnes, čo zabezpečuje štrnásťčlenná vojenská posádka na ostrove. Anexia však nie je ten najsprávnejší spôsob nadobudnutia územia. Slovensko by si ostrov mohlo nárokovať právne čistejším spôsobom…
Nasledujúci text bude teda už len čistá fikcia.
Bude o tom, čo by sa následne udialo, keby minister zahraničných vecí túto skvelú možnosť tak ľahkovážne neodmietol.
[1] „Ničia zem“, neosídlená…
Publikácia Cisárskej akadémie vied o rakúsko-uhorskej polárnej expedícii na ostrov Jan Mayen (1882/83)
List ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, v ktorom vysvetľuje dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že Slovensko si nemôže uplatňovať nároky na ostrov.