Tak sa zdá, že po rokoch, kedy nebolo koho voliť, svitá na lepšie časy. Začiatok zberu podpisov na založenie hnutia SEN oznámil Eduard Chmelár.
To síce na jednej strane, žiaľ, znamená, že Slovensko príde o skvelého a najmä nezávislého televízneho politického analytika, ktorý sa nebál povedať veci nelahodiace ušiam tvorcom mainstreamu, na druhej strane vytvára nádej, že konečne ktosi aj na politickej scéne pomenuje veci pravým menom.
S E. Chmelárom som mal možnosť podieľať sa na petičnej akcii, ktorej cieľom bolo vypísanie referenda o našom vstupe do NATO i na ďalších akciách, ako napr. na najväčšej protivojnovej demonštrácii, aká sa kedy uskutočnila na Slovensku, keď USA pod vymyslenou zámienkou napadli Irak. Viem, že je cieľavedomý a aktívny – žiadna kde sa vzala, tu sa Zala.
Myslím, že v osobe E. Chmelára prichádza do slovenskej politiky typ človeka, ktorý tam citeľne chýba. Jednak sa nebojí nazvať veci pravými menami, bez ohľadu na to, či sa to nebude páčiť tam, či onam. Viac však oceňujem, že do politiky prichádza vzácny druh človeka, ktorý má „načítané“. Dalo by sa povedať, že prichádza polyhistor typu Mateja Bela.
Uvedomujem si, že to, čo imponuje mne, môže byť v dnešnej dobe povrchných ľudí Chmelárovým hendikepom. Dnes populáciu oslovujú iné typy. Vlastne ani nie iné typy ľudí, ako skôr iné druhy marketingových produktov PR agentúr. Rozhodujúcou vlastnosťou je krása a nie múdrosť. Rozhodujúcim efektom je povrchne šokovať a nie hĺbkovo analyzovať. Oceňovanejšia je kritika pomerov ako tvorba čohosi nového. Typickým príkladom je náš usmievavý manekýnoidný prezident bez vlastného názoru na čokoľvek. Bez schopnosti analýzy. Bez skutočného záujmu o občana.
Eduard Chmelár to nebude mať ľahké. Vie analyzovať, má prehľad a má názor. Hoci s ním nie vždy stopercentne súhlasím (napr. v otázke prisťahovalectva), pod väčšinu jeho stanovísk by som sa bez váhania podpísal.
Webová stránka chystaného hnutia (http://www.hnutie-sen.sk) je zatiaľ strohá. V časti nazvanej Naše témy je však 25 bodov, ktoré s čistým svedomím môžem bezvýhradne podporiť. Sú tam aj témy, ktoré dosiaľ nikto nebol ochotný otvárať.
Uvedomujem si, že nie všetko z uvedeného sa bude dať ľahko realizovať. Mnohé problémy, ktoré chce vznikajúce hnutie riešiť, majú globálny koreň. Ich riešenie malým 5 miliónovým Slovenskom bez rovnakej podpory iných krajín EÚ bude ťažké až nemožné – len pred pár dňami nás o tom presvedčil prípad Grécka, ktoré napokon kapitulovalo. Ak však podobné hnutia získajú na sile aj v ďalších štátoch (a náznaky toho tu už sú!), nebude neriešiteľné aj to, čo sa nám zdá byť dnes naozaj len sen.
Ako bude hnutie naberať na sile (lebo iste bude!), vyrojí sa množstvo SENožrútov šebejovského typu, mysliacich si, že voliči sú tí, ktorí žerú túto požívatinu pre hoviadka a ľahko sa dajú opiť rožkom a budú proti SEN-u (či snu?) nenávistne bojovať.
Nebude to ľahké…
Akokoľvek nás dennodenná skúsenosť presviedča (a sociologické prieskumy to potvrdzujú), že veľká časť populácie je ľahko ovplyvniteľná a bez schopnosti vlastnej triezvej úvahy, napriek tomu verím Slovákom i ostatným obyvateľom SR, že majú čosi ako kolektívny rozum a rozpoznajú, kde je pravda a kto skutočne kope za ich záujmy.
Doba pre Sen je zrelá.
Stále väčšie sociálne neistoty, stále istejšia hrozba vojny a stále väčšie šašovstvo nesvojprávnej Európskej únie…. Na Slovensku sa nikdy drvivá väčšina obyvateľov nemala tak zle, ako dnes a nikdy nebolo toľko ľudí nahnevaných na oligarchov a vojnových štváčov, ako dnes.
Pripúšťam, že je možné aj to, že si o tri, päť, rokov povieme, že SEN z najrozličnejších dôvodov sklamal. Chybou by však bolo neskúsiť to! Lebo lepšiu ponuku nám dlho, dlho nikto nedá!