V sobotu som bol po dlhom, dlhom čase opäť na hokeji, lenže nie v Bratislave, ale vo Vsetíne, centre moravského Valašska.
V meste s hrdosťou spomínajú na skvelú hokejovú éru, keď sa ich team stal šesťkrát majstrom Českej republiky (1995-1999 a 2001). Dnes hrá Vsetín síce už len druhú ligu, ale má našliapnuté, aby sa dostal opäť vyššie.
V kvalitnom zápase hráči VHK Vsetín vyhrali nad Slezanom Opava vcelku jednoznačne 8:4. Pochybujem však, či sa hralo v regulárnych podmienkach a nechápal som, že rozhodcovia nič nepostrehli!
Medzi divákmi sediacimi na tribúne v mojej najtesnejšej blízkosti – nado mnou, z oboch strán a aj podo mnou – som narátal sedem ploskačiek a dve pol litrové fľaše slivovice – miazgy života na Valašsku. Iná situácia nebola ani v ďalších sektoroch tribúny. Okolo mňa sa šíril nezameniteľný slivovicový buket a tesne pod strechou štadióna sa prevaľoval síce neviditeľný, ale o to intenzívnejší mrak z tej istej matérie.
Odborníci hovoria, že pasívne fajčenie je omnoho škodlivejšie, ako aktívne. Bohvie, ako je to s pasívnym prijímaním alkoholových výparov, pretože na štadióne, ktorý v sobotu navštívilo 1 560 platiacich divákov som sa v role pasívneho prijímateľa alkoholu (bol som šofér) ocitol asi len ja a cca päťdesiat hráčov oboch teamov! I keď kuriózny vlastný gól, ktorý padol do vsetínskej bránky vzbudzoval podozrenie, či minimálne brankár Hromada neužil alkohol aj aktívne…
Neviem, či Disciplinárna komisia Českého zväzu ľadového hokeja vie o dianí na vsetínskom štadióne, v záujme spravodlivosti však treba povedať, že miestni fanúšikovia to nemajú domyslené do dokonalosti – veď dopingové výpary vdychujú hráči oboch teamov rovnako…
Po zápase som odviezol švagra a jeho priateľov – manželský pár domov. Zo švagrovho priateľa Boba sa vykľul majiteľ vysoko sofistikovaného, utajeného a nie celkom legálneho laboratória. Za poskytnutie odvozu sme spolu so švagrom dostali pozvanie do jeho priestorov. Bob prikúril v peci a potom odkiaľsi s posvätnou úctou, ba až zbožnou bázňou priniesol odmerný hrnček (no… skôr hrniec) plný priesvitnej tekutiny charakteristicky voňajúcej po slivkách, krúžkujúcej po obvode intenzívnejšie ako ficovoliči na hlasovacom lístku svojho idola.
„Tak tato není na prodej! Taková se neprodáva, enem koštuje!“ oznámil nám Bob a nalial.
Zo všetkou zodpovednosťou môžem povedať, že lepšiu slivovicu som ešte nepil.
To, čo pre monopost F 1 znamená kvalitný Castrol, to pre správneho chlapa Bobova slivovica!
„Okoštovali“ sme tých kalíškov viac, spomínali pritom na zlatú éru vsetínskeho hokeja a vyhodnocovali dnešný zápas. Vyjadril som pochybnosť, či sa hralo v regulárnych podmienkach a švagor s Bobom sa začali smiať:
„Dnes? To nebylo nic! To si měl vidět, když jsme byli mistři. To chodilo na stadion i šest nebo sedm tisíc lidí…“
A s kalkulačkou v ruke sa pohotovo dali do rátania. Za vstupný údaj svojej hypotézy zobrali odhad, že ploskačku slivovice mal pri sebe každý piaty divák (cca 2 dcl). I keď podľa mňa to bola veľmi triezva až podhodnotená úvaha.
Pri návštevnosti 7 000 ľudí na zápase malo podľa ich teórie pri sebe ploskačku 1 400 ľudí. To znamená, že na jednom ligovom zápase Vsetína bolo na štadióne 280 litrov slivovice. Počas hokejovej sezóny vsetínski hráči odohrali na domácom štadióne na Lapači 26 zápasov, čiže za sezónu sa na štadióne zhromaždilo 7 280 litrov slivovice. A za šesť majstrovských sezón 43 680 litrov slivovice, t.j. 436,8 hektolitra, takmer dve kamiónové cisterny.
Vo Vsetíne sa hrá hokej vo veeeeľmi príjemnej atmosfére…