Dnes v dopoludňajších hodinách župan banskobystrického VÚC Marián Kotleba navštívil Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, ktorá je v pôsobnosti kraja. Po krátkom privítaní vrátnikom zamieril priamo na kardiochirurgické oddelenie, kde prof. MUDr. Herz so svojim tímom vykonával transplantáciu srdca 52-ročnému Jozefovi K. Vo fáze, keď pôvodné srdce bolo pacientovi odňaté, župan kraja zo svojej moci operáciu ukončil a doktorovi Herzovi prikázal hrudník Jozefa K. zašiť bez implantácie nového orgánu. Kotleba argumentoval tým, že srdce pochádza od darcu Dezidera L. z Letanoviec a je neprípustné, aby do bielych boli implantované orgány takýchto nečistých príživníkov.
Paradoxom je, že župan BSK sám údajne v minulosti absolvoval transplantáciu iného orgánu – mozgu. Hoci údaje z Registra darcov sú utajené, povráva sa, že darca jeho mozgu bol akýsi A. H.
(Aby bolo jasné – sám s nevôľou sledujem, ako sa vulgarizuje kultúra. Z posledných piatich mnou navštívených divadelných hier sa v štyroch výdatne používali vulgarizmy, oplzlosti, obscénnosti – podľa mňa úplne zbytočne, bezúčelne. O situácii vo vysielaní našich televízií ani nehovorím.
A divadelní návštevníci sa ešte po takom predstavení postavia a nadšene tlieskajú. Vôbec standing ovation sa v našich divadlách stalo pravidlom. Diváci dlhé roky systematicky vypatlávaní tým, čo sa na nich valí zo všetkých médií tlieskajú doslova všetkému. Vždy som si myslel, že standing ovation je určené niečomu skutočne skvostnému, niečomu čo človek uvidí raz za rok, desaťročie. Ak by sme mali posudzovať podľa pravidelného standing ovation v našich divadlách, slovenské divadelníctvo je na tom nezvyčajne skvelo. Hrajú sa len samé majsterštuky. Lenže je to skutočne tak?
Samozrejme, vulgarizmy sú len jednou stránkou otáznej kvality uvádzaných hier. Nazdávam sa, že divadelní dramaturgovia by sa nemali podkladať divákom, kultúra by mala trochu aj vychovávať.
Napriek tomu, že s Kotlebovým postupom absolútne nesúhlasím, myslím si, že nejakým spôsobom by sa to riešiť malo. Alebo o tom aspoň diskutovať. A to tvrdím aj napriek tomu, že mi je jasné, že sa nájdu ľudia, ktorí ma okamžite označia za novodobého cenzora.)