Povolebný rozbor z hľadiska kulinárskeho

18. marca 2016, Pavol Fabian, Dianie okolo nás Pokus o humor

Dnes sú módne programy o varení. Každá televízia má ten svoj. Dokonca Milan Lasica na otázku prečo ho vídať menej na obrazovke, odpovedal: „Lebo nevarím!“

V kurze sú aj najrozličnejšie kuchárske knihy známych osobností…

Nuž ja nevarím. A ak predsa, tak maximálne vajíčka na tvrdo. A aj to minule nedopadlo dobre. Postavil som vodu s vajcami na sporák a išiel za počítač. A zabudol na ne. Pripomenulo mi ich až päť krátko po sebe nasledujúcich výbuchov. Zdesene som vyskočil a vbehol do kuchyne. Voda sa vyvarila a od stropu, ako sneženie, k zemi padal hustý závoj atomizovaných vajec.

Napriek svojej zjavnej kuchárskej nekompetentnosti chcem povolebný stav analyzovať práve z hľadiska kulinárskeho. Veď sa zvykne používať fráza: čo sa varí v politickej kuchyni?

Povedzme si, kto sa do parlamentu dostal a aká požívatina by ho mohla najlepšie charakterizovať:

Smer – stále najväčšia a údajne aj najstabilnejšia strana s najväčším ziskom hlasov – tú by mohla charakterizovať gruľa, švábka, ertepľa, krumpeľ, teda zemiak. Zemiak je predsa po stáročia všeobecne najrozšírenejší základ stravy Slovákov, najdostupnejší pre všetkých.

SaS – svojou snahou o dekriminalizáciu marihuany by do súboru požívatín mohli prispieť práve ňou.

OĽANO, ale skôr Matovič – ten mi z kuchyne najviac pripomína šumienku. Buble, prská, naparuje sa, je nevyspytateľný.

SNS – čo iné by mohlo v kuchyni zastupovať tradičnú národnú stranu, ak nie naša bryndza?

Most-Híd – to je azda všetkým jasné – čípoš paprika.

Kollár – vraj sa podieľal na prevoze 6kg heroínu… takže heroín.

Procházka a Sieť – nuž ten bol taký nejaký nemastný-neslaný, chvíľu išiel so Smerom, potom zas nie, ani ryba ani rak, skrátka taký indiferentný, ako obyčajná voda.

Kotleba – toho nikto nechce, takže by ho mohol v kuchyni zastupovať vlas v jedle (alebo skôr chlp z jeho fúzikov?)

KDH – to sa síce do parlamentu nedostalo, ale núka sa skvelé kuchynské prirovnanie – ryba po záruke osliznutá na povrchu.

 

Nuž a teraz varme!

A v tomto prípade naozaj možno použiť termín zlepenec.

 

Ficov zlepenec – vo vode uvarené zemiaky, bryndza a čípoš paprika. Niežeby chuťové poháriky od radosti tancovali čardáš, ale dalo by sa to zjesť.

 

Sulíkov zlepenec – mariška, heroín, šumienka, čípoš paprika, bryndza a voda. To by sa teda jesť nedalo ani náhodou. Možno by isté ingrediencie krátkodobo spôsobili u voličov eufóriu, ale dlhé trvanie by to nemalo a zlý koniec by bol nevyhnutný.

 

No a potom je tu ešte možnosť Kiskovej úradníckej vlády. Tú by som z hľadiska kulinárskeho prirovnal k obedu v závodnej jedálni. Nasýti, pomôže preklenúť deň, ale veľmi si na ňom nepochutíte. Tešíte sa z práce domov, aby ste si dali niečo naozaj chutné, čo máte radi.

Nuž tak sme teda navarili… Či dobre, to záleží na chuti toho ktorého čitateľa…