Sú ľudia, ktorých nechápem. Napríklad, ak majú priezvisko hoci Jánošík, alebo Kyseľ, či Ochodničan a svojmu dieťaťu pochádzajúcemu zo slovenských rodičov dajú krstné meno Jacqueline, Christopher, či Samantha. Pravdepodobne si myslia, že Jacqueline Jánošíková bude znieť veľkolepo! Opak je pravdou, znie to hlúpo!
Nechápem tiež, prečo sa v médiách dnes používa takmer výhradne anglický prepis ruských mien. Pritom v našej materčine už roky rokúce máme zaužívané slovenské pravidlá ich prepisu. Slovenský a ruský sú navyše pomerne blízke slovanské jazyky a ak to niekomu prekáža, ani prepisom mien do angličtiny na tom nič nezmení!
Nechápem ani ľudí, ktorí ostentatívne odmietajú prechyľovanie ženských priezvisk. Vyniká v tom napríklad kapitán slovenského fedcupového tímu honosiaci sa krásnym slovenským menom — Matej Lipták.
Nemám pocit, že by som bol so svojimi názormi pomýlený, alebo že by som chcel čosi neprirodzené. Ťažko ma možno označiť za hejslováka, alebo extrémistu. Za extrémistu totiž možno označiť len niekoho, kto by požadoval skutočne choré veci, napríklad, aby sa tenistka Daniela Hantuchová písala Daniela Uteráková. (das Handtuch)…
Slovenská gramatika vyžaduje, aby sa ženské priezvisko začlenilo do slovenskej vety. Bez prechyľovania nemožno ženské priezviská skloňovať a tak jazykoví inovátori vypúšťajú z úst absurdné formulácie typu: Cibuľková dala kanára Abanda, prípadne Abande. (preložené do slovenčiny — Francoise Abandaová[1] neuhrala ani bod proti Dominike Cibuľkovej.
Neznie neprirodzene, keď ktosi povie, že v zápase proti sebe nastúpia Hantuchová a Stosur? alebo dokonca Hantuchová a Dementieva[2].
Ak niekto s ľubozvučným slovenským menom rozpráva tak, ako je popísané vyššie, čiže neúctivo k vlastnej reči, tak práve jeho možno označiť za Dement(ieva).
[1] Francoise Abandaová, kanadská tenistka tmavej pleti.
[2] Samantha Stosurová – austrálska tenistka a Jelena Dementievová – ruská tenistka.