Tiež vás štvú predpovede počasia? Nemám teraz na mysli situáciu, keď si ráno na odporúčanie meteorológa oblečiete šortky, tričko s krátkym rukávom, na oči si dáte slnečné okuliare a do tašky UV faktor č.50, aby ste už o dvesto metrov ďalej na zastávke zistili, že všetko je inak a lokálny tajfún sprevádzaný prudkým lejakom a krupobitím vás do zamestnania „prepraví“ omnoho rýchlejšie ako autobus MHD.
Nemyslím teda na hodnovernosť predpovedí, ale na špeciálnu terminológiu, ktorú si naši meteorológovia vymysleli. Lebo zásadné zmeny počasia sa u nás vždy dejú na krajnom západe, krajnom severe, krajnom juhu, či krajnom východe.
Nuž, viem čo je to Blízky, Stredný alebo Ďaleký Východ. Ale Krajný Východ? Kde to je? Čo to je? Takýto termín nie je definovaný ani geograficky, ani politicky, ani nijako inak.
A keď to nie je definované, nemôže nikto vedieť, kde sa predpokladaná zmena počasia udeje. Lebo krajný Juh môže byť v Bratislave aj v Kráľovskom Chlmci.
Ak niečo poznám, čo má v názve prívlastok krajný a je to presne geograficky definované, tak je to obec Krajná Bystrá (to je tá obec, kde majú bustu Vasiľa Biľaka). Lenže nikdy som meteorológa nepočul, že by hovoril: „V Krajnej Bystrej popoludní snehové prehánky.“
Takže prognózy našich meteorológov nefungujú najmä preto, lebo ich predpovedajú pre imaginárne, nejestvujúce či neznáme regióny. Alebo, že by to bol ich alibistický zámer? Veď krajný sever či juh môže byť hocikde, v krajnom prípade môže siahať od jednej krajnosti do druhej.
(poslané Slovenskému hydrometeorologickému ústavu, Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra a RTVS)