Nedávno som si uvedomil, akým úžasným fenoménom je obyčajné bavlnené tričko. A ako ho súdruhovia v tom minulom, prednovembrovom režime nepodchytili. Pravda, vtedy veľa bavlnených tričiek v obchodoch nebolo a keď aj nejaké boli, tak nie hladké, ale s takým nepochopiteľným úpletovým prúžkom. A na také trička sa len ťažko dali nažehľovať nejaké obrázky, či texty.
Pritom rôznymi textami, či skôr heslami bolo to obdobie priam zamorené. Heslá viseli na budovách, vo výkladoch obchodov, v kultúrnych domoch, kinách, v zasadačkách, takmer všade. Aké skvelé uplatnenie mohli mať na tričkách – napríklad predseda JRD a jeho družstevníci by mohli nosiť tričká:
Urýchli žatvu, posilníš mier,
šéf Východoslovenských železiarní a samozrejme aj jeho početní pracujúci proletári mohli byť zaopatrení tričkami s nápisom:
Každá tona ocele, rana vojnovým štváčom,
dôstojníci socialistickej armády v časoch osobného voľna mohli nosiť tričká s nápisom:
Rozhojdajme mieru zvon, nech sa trasie Pentagon,
A podobne.
Mohli nosiť, lenže nenosili. Komunistický režim problematiku tričiek akosi nevládol. Chvalabohu, pretože po takýchto tričkách by som naozaj netúžil.
Ale netúžim ani po tých, ktorými sme po novembri 1989 v obchodoch priam zahltení. Takmer výhradne s nejakým nápisom, obrázkom alebo najčastejšie s reklamným logom globálnej či miestnej firmy. Kúpiť kvalitné jednofarebné tričko bez akejkoľvek grafiky je takmer nemožné. Mnohé firmy tričká dokonca rozdávajú – to sú tie nesúce reklamné logá. Ľudia ich ochotne nosia a neuvedomujú si, že sú vlastne akýmisi beznákladovými chodiacimi reklamnými panelmi. Keby im za to aspoň zaplatili, ale zadarmo?
Nosiči takýchto tričiek sa bezstarostne a ľahostajne zúčastňujú na celom tom ZLE, ktoré sa nazýva reklama. Reklama, ako taká, by mala byť celosvetovo zrušená a zakázaná, pretože ako hovorí profesor David C. Korten v publikácii Keď korporácie vládnu svetu „v klasických trhových ekonomikách úlohou obchodných organizácií je reagovať na trhový dopyt, a nie ho vytvárať. To, že výdavky na reklamu sú odpočítateľnou daňovou položkou, predstavuje dotáciu vo výške niekoľkých stoviek miliárd dolárov ročne v prospech reklamy, ktorej cieľom je nalákať ľudí, aby si kupovali veci, ktoré ani nechcú, ani nepotrebujú. Okrem toho vytvárajú konzumnú kultúru, ktorej sú cudzie potreby zdravej spoločnosti.“
Z výhod zrušenia reklamy spomeniem len dve – zníženie cien VŠETKÝCH výrobkov a návrat športu ku svojej prapodstate.
Ale aj dnešné tričká, ktoré nie sú vyložene reklamné, nesú často čudné posolstvá, takmer vždy v angličtine. Obávam sa, že mnoho ľudí neraz ani netuší, aký nápis nosia na hrudi. Niekomu možno stačí, že je v obrázku zakomponovaná americká zástava či iný americký symbol a už sa cíti in.
Neviem prečo by som mal nosiť napríklad tričko s nápisom New York shopping fever ponúkané v našich obchodných centrách – jednak neznášam nákupné centrá, druhak nakupovanie, a ani do New Yorku ma to nijako neláka.
Pôsobí na mňa komicky, keď prostáčik z Hornej Mičinej, ktorý v živote neopustil rodný okres, poprdkáva do dedinského obchodíku na svojej babete oblečený v tričku s harleyackým obrázkom a nápisom American by birth, biker by choice.
Tričko s obrázkom bobra a nápisom Everybody loves a little beaver vyvoláva pozoruhodné asociácie, zvlášť, ak ho nič netušiac nosí vyhlásený miestny sukničkár.
Čudné sú aj ponúkané nápisy na tričkách s nápismi: Blisters are in this year – či – I used to be a hooker.
Počul som, že jestvujú aj tričká pre dobrodruhov rôzneho razenia (horolezcov, kaňoningistov, paraglajdistov, raftérov, návštevníkov vydatých žien, ľudí činných v slovenskej politike a pod.), ktorým pri ich činnosti hrozí, ak nie priamo smrť, tak ťažké ublíženie na zdraví. Na líci trička je nápis:
V prípade nehody upovedomte:
a na rube sú mená a kontakty na najbližších, telefónne čísla na pohotovostné služby najrozličnejšieho druhu, prípadne údaje o krvnej skupine, prekonaných ochoreniach a alergiách na lieky postihnutej osoby. Takéto nápisy na tričkách majú význam a často môžu zachrániť život, zvlášť ak je jeho nositeľ v bezvedomí, po tom, čo ho nečakane sa navrátivší manžel načapal so svojou manželkou v posteli a vzápätí ho vyhodil balkóna na desiatom poschodí (tu je dôležité tričko mať na sebe aj počas celej záletnej akcie!)
Jedno z takýchto zachraňujúcich, a teda skutočne užitočných tričiek, vám na záver chcem predstaviť. Je moje vlastné a vyplatí sa zvlášť, ak sa po požití alkoholického nápoja v krčme v centre mesta vraciate domov na perifériu posledným nočným spojom.