Frázovité, či klišéovité vyjadrenia športovcov pre médiá sú často komické…
Nedávno jeden futbalista v rozhovore v Slovenskom rozhlase (názov RTVS sa mi bridí) povedal objavnú vetu o tom, ako by mal vyzerať zajtrajší zápas:
„Musíme byť nebezpeční smerom dopredu!“
Neviem, či na to prišiel sám, alebo mu túto taktiku poradil skúsenejší tréner, v každom prípade byť nebezpečný smerom dozadu sa nevypláca – vhodným príkladom je Škrtelov vlastný gól v kvalifikačnom zápase s Gréckom v októbri 2013, ktorý sme prehrali 1:0 práve týmto zásahom (i keď väčší podiel viny mal brankár Mucha).
Futbal je síce šport, ale svojou podstatou vzdialenej pripomína súboj frontových línií v pozemnej vojenskej operácii. A ani v skutočnej vojne nie je vhodné byť nebezpečný smerom dozadu, lebo by sme si zničili vlastné tylo.
A tak mi napadlo rozmýšľať o tom, či vôbec existuje niekto, u koho by bolo pozitívom, byť nebezpečný smerom dozadu.
Nikto taký mi nenapadol.
Zato som prišiel na to, že jestvujú profesie, u ktorých byť nebezpečný smerom dozadu je omnoho nebezpečnejšie ako u futbalistu!
A obávam sa, že v poslednom čase sa s takými ľuďmi roztrhlo vrece. Ide o historikov, politikov a členov všelijakých tých štátnymi, a nielen štátnymi peniazmi platených think-thankov, ktorí sa pokúšajú meniť náš pohľad dozadu, do nedávnej minulosti.
Od istého času začali s masívnym manipulatívnym prepisovaním dejín. Cieľavedome umenšujú historickú a podstatnú rolu Sovietskeho zväzu (a teda aj Ruska) pri víťazstve v 2. svetovej vojne. Spochybňujú a zamietajú prísľub, ktorý dostal Gorbačov od Američanov (a nielen od nich), že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ… Podporovaní mainstreamom vytrvalo zahmlievajú a odmietajú podiel viny USA a Západu na terajšej utečeneckej kríze, ktorá vypukla po nezmyselných zásahoch západných spojencov v Lýbii, Sýrii, Iraku…
Zahmlievajú aj napriek tomu, že vtedajší britský ministerský predseda Tony Blair v roku 2015 priznal, že invázia do Iraku sa udiala na základe vymyslených argumentov a bola vojnovým zločinom.
Nuž, takíto ľudia sú skutočne nebezpeční smerom dozadu. Omnoho nebezpečnejší ako pomýlený futbalista, ktorý si dá vlastný gól. Jeho zásah prinesie fanúšikom len rozčarovanie, chvíľkový smútok, nanajvýš drobnú stratu v stávkovej kancelárii. Ale nebezpečná hra smerom dozadu v prípade tvorcov verejnej mienky smrdí prípravou na novú svetovú vojnu.