Neuplynie deň, aby sme sa z médií nedozvedeli o nejakej katastrofe. Tam sa potopí trajekt, tam sa pretrhne priehradná hrádza, tam hackeri nabúrajú to či ono kľúčové odvetvie, tam pilot spoločnosti Germanwings nasmeruje lietadlo do horského úbočia, tam sa zas zrazili vlaky… A je jedno, či sa tie vlaky zrazili preto, že strojvodca jednej súpravy v kľúčovom momente onanoval nad Playboyom alebo došlo k technickej chybe. Chyby či už ľudské alebo technické sa nedajú nijakým spôsobom eliminovať.
Jadrové zbrane obšťastňujú svet od roku 1945, to znamená už 74 rokov. Za to dlhé obdobie sa ich arzenál zväčšoval, zdokonaľoval a rozširovalo sa ich umiestnenie. Nepochybujem, že jestvujú systémy ich zabezpečenia pred zneužitím a zlyhaním, ale či práve úvod môjho príspevku nesvedčí o tom, že je len otázkou času kedy sa niektorému šťastnému turistovi podarí opiecť si špekáčik v rekordne krátkom čase jednej milióntiny sekundy…?
Zlomový okamih bol, resp. mohol byť 30. jún 1991. V ten deň sa totiž rozpustila Varšavská zmluva. A v ten istý deň mala byť rozpustená aj Severoatlantická aliancia – NATO.
Bolo by to v záujme ľudstva.
Lenže namiesto toho sa základne NATO rozširujú po svete ako močová stopa na nohaviciach ožratého notorika. Základne NATO obkolesujú Rusko a vojaci aliancie sa svojvoľne podieľajú na vojenských akciách neodobrených Organizáciou spojených národov. A aby toho nebolo málo, Američania rušia aj odzbrojovacie zmluvy.
Každá akcia musí zákonite vyvolať reakciu. Svet sa ocitá v novej studenej vojne namiesto toho, aby sa zbavil jadrových zbraní, pretože ako som už písal vyššie, je len otázkou času, kedy zlyhaním ľudského faktora alebo technickej chyby dôjde k jadrovej apokalypse.
V tejto situácii sa konajú na Slovensku prezidentské voľby. Konajú sa v čase, keď minister zahraničných vecí Lajčák vedie poza chrbát obyvateľstva utajované rokovania o Dohode o obrannej spolupráci s USA, ktorej výsledkom má byť istá forma stálej vojenskej prítomnosti amerických vojakov (nepodliehajúcich slovenskej jurisdikcii!) na Slovensku a podľa doteraz známych informácií aj vybudovanie muničných skladov na leteckej základni v Kuchyni za najmenej 59 miliónov USD. (otázka je, či pôjde aj o jadrové strelivo?)
Netreba azda pripomínať, že logickým výsledkom takejto dohody, bude fakt, že Rusi zopár rakiet s jadrovými hlavicami, ktoré dosiaľ nerozhodne hrdzaveli niekde v sklade, namieria na Kuchyňu, Sliač, či Prešov.
Otázka, či budúci prezident SR podpíše takúto zmluvu je teda kľúčovou otázkou týchto prezidentských volieb!
Z doterajšieho pôsobenia, vyjadrení a zaviazanosti svojim sponzorom je viac ako jasné, že obaja hlavní kandidáti na funkciu prezidenta – Čaputová aj Šefčovič takú zmluvu podpíšu bez mihnutia oka.
Sú teda nevoliteľní.
Z tých ostatných, ktorí majú akú takú šancu uspieť, by Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych amerických vojsk na území SR nepodpísali len Chmelár, Kotleba a možno (ale naozaj len možno) Harabín.
Harabín je neistý preto, lebo vo svojom živote už urobil toľko názorových a iných premetov, že pre neho nebude problém urobiť jeden nový navyše.
Kotleba je nevoliteľný zo známych dôvodov.
Jedine Eduard Chmelár si nemôže dovoliť takú zmluvu podpísať, pretože by tým poprel celé svoje doterajšie životné konanie a postoj, ktorý nikdy nemenil. Navyše verím tomu, že by to bolo aj proti jeho najvnútornejšiemu presvedčeniu.
Takže, ak sa má volič rozhodnúť podľa kľúčovej otázky týchto volieb, tak voľba musí padnúť na neho.