Včerajšia (5. 2. 2020) tlačová správa TASR hovorí o tom, že Lajčákovo ministerstvo zahraničných vecí za pretrvávajúceho mlčania Smeru pokračuje v rokovaniach o Dohode o obrannej spolupráci s USA (o vytvorení dvoch amerických leteckých základní na Slovensku).
Ruská okupácia Československa, ktorá trvala vyše 20 rokov, bola jedným zo spúšťacích argumentov zmien, ktoré nastali v novembri 1989. Ako je možné, že všetkým tým rusobijcom, ktorým (oprávnene) prekážala ruská okupácia, ani v najmenšom neprekáža chystaná americká?
Už počujem tie pseudoargumenty: vraj nepôjde o okupáciu, vraj sme spojenci NATO a je našou povinnosťou…
Nuž pôjde a nie je!
A ak niekto nechce použiť priamo slovo okupácia, jednoznačne pôjde o stratu významnej časti suverenity našej krajiny. O „nedotknuteľnosti“ amerických vojakov „hosťujúcich“ v cudzích krajinách som čosi popísal už tu: TU
Dôkazom, že pod americkou okupačnou správou je aj taký významný európsky štát, akým je Nemecko, je prípad odpočúvania kancelárky Merkelovej americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou NSA. Išlo o skutok, ktorý priznal aj samotný prezident Obama!
Napriek nerozvážnemu Obamovmu priznaniu, v júni 2015 Generálna prokuratúra v Berlíne oznámila ukončenie vyšetrovania odpočúvania kancelárkinho mobilného telefónu. Dôvodom bol vraj nedostatok dôkazov potrebných na otvorenie súdneho procesu. A vyšetrovanie parlamentného vyšetrovacieho výboru išlo v Bundestagu tiež do stratena. Čím iným také konanie nemeckých orgánov je, ak nie dôkazom podriadenosti, vazalstva a okupácie, ak už nie vojenskej, tak mentálnej? Pritom Američania majú v Nemecku aj okolo 35 000 vojakov (t.j. dve celé slovenské armády)
O pár dní tu máme parlamentné voľby a táto kľúčová otázka našej slobody a suverenity je v diskusiách politických strán okrajovou záležitosťou alebo dokonca v nich absentuje. Pritom ide o veľa! Či lepšie povedané o všetko!
Ide o to, či sa na dlhé roky definitívne staneme opäť plastelíne podobným vazalom a podporovateľom či dokonca nedobrovoľným účastníkom podobných amerických dobrodružstiev, akým bolo zavraždenie Sulejmáního, alebo sa naďalej budeme usilovať o cestu spolupráce a mierového spolunažívania s každým a o úlohu sprostredkovateľa minimálne vo východeurópskom regióne.
Minister v demisii (!) Lajčák podpísať zmluvu (bez schválenia parlamentom) do volieb už asi nestihne.
Čo však možno očakávať v tejto kľúčovej otázke od kandidujúcich politických strán?
Za ľudí a PS/Spolu podpíšu zmluvu bez mihnutia oka.
Smer, OĽANO, KDH, SAS, SME rodina, Most-Híd, Dobrá voľba, MKO-MKS podpíšu zmluvu po chvíľke verbálneho tancovania okolo témy.
Kto teda (azda) bude brániť suverenitu Slovenska?
Kotlebovci – zo známych príčin nevoliteľní.
SNS – ktorá sa vďaka presadeniu kúpy predražených amerických stíhačiek a vďaka Dankovým rétorickým schopnostiam pohybuje na hranici zvoliteľnosti
Vlasť – strana, ktorej šéf robí svojim vystupovaním všetko preto, aby získala čo najmenej percent a ktorého názorové premety nie sú zárukou ničoho.
Socialisti.sk Eduarda Chmelára, ktorý (vedno so mnou) bol jedným z iniciátorov Petičnej akcie za vypísanie referenda o vstupe do NATO, dlhodobo bojuje za mier a zastáva nemenné postoje ku všetkým americkým (ale aj ruským!) veľmocenským prešľapom.