Volebný manuál – 3. časť

23. februára 2020, Pavol Fabian, Dianie okolo nás

Téza:

Škoda hlasu, aj tak sa do parlamentu nedostanú.

Podľa čoho si človek vytvorí takýto názor?

Podľa prieskumov verejnej mienky zisťujúcich volebné preferencie obyvateľstva?

Ostatné prezidentské voľby, v ktorých vďaka raketovému vzostupu zvíťazila dovtedy neznáma Z. Čaputová sú jasným dôkazom, akú úžasnú moc ma manipulácia voličov prostredníctvom fixlovaných prieskumov verejnej mienky, keď podpora neznámej osoby z Pezinka zo dňa na deň raketovo stúpla bez toho, aby sa udialo čosi zásadné, čo by mohlo takú zmenu spôsobiť (viac o spôsoboch manipulácie s mienkou voličov sa možno dočítať napr. v knižke Ignacia Ramoneta: Tyranie médií).

Pri rozhodovaní komu hodiť hlas sa teda nemožno spoliehať na hodnovernosť prieskumov politických preferencií obyvateľstva.

Nevoliť podľa zverejňovaných politických preferencií by sme však mali aj z dôvodov pragmatických. Chceme predsa aby v parlamente rozhodovali tí, ktorí sa najviac približujú nášmu videniu sveta a nie takí, o ktorých neskôr po voľbách v krčme opovržlivo budeme hovoriť: volil som menšie zlo.

Ak by sme všetkých tých, ktorí odmietajú dať hlas menšej strane s údajne nízkymi voličskými preferenciami zlúčili do jednej strany, ktorú by sme nazvali hoci Strana stratených hlasov, som presvedčený, že taká strana by vyhrala voľby!

A ak by sa strana, ktorú ste volili, napokon predsa len do parlamentu nedostala, jej percentá by sa prerozdelili v prospech víťazných strán v tom pomere a poradí v akom by sa umiestnili vo voľbách. Asi každý volič má rebríček aspoň troch strán, ktoré by teoreticky volil, ak by nemohol voliť tú svoju. Ak sa niekto obáva, že „väčšinu“ z „prepadnutého“ hlasu by mohla dostať strana, ktorej by ten hlas v žiadnom prípade nechcel dať, tak v týchto voľbách to nebude vôbec také jednoznačné. Poradie na prvých troch miestach (a teda politické strany, ktoré si z „prepadnutého“ hlasu najviac prerozdelia) by vedela odhadnúť asi len Sibyla. Táto neistota – komu „prepadnutý“ hlas prospeje a komu nie, je v týchto voľbách silným argumentom v prospech toho, aby sa voliči tentoraz až tak neobávali „následkov“ toho, že dali hlas strane, ktorá by sa teoreticky do parlamentu nemusela dostať. Inými slovami to, ktoré strany „prepadnutý“ hlas najviac zužitkujú je tentoraz doslova lotéria. A istota je len voľba tej strany, ktorá vás svojim programom naozaj najviac zaujala a pritom nie je isté, či sa do parlamentu dostane.