Z denníka karanténovaného – 2. časť

1. apríla 2020, Pavol Fabian, Pokus o humor

Rozrezaný prst krváca ako sviňa pri zakáľačke. Možno sa niekomu toto prirovnanie nepáči, najmä eurounionistickým vypatlancom, ktorí si myslia, že zakáľačka je archaický prežitok a netušia, že vákuovo balené bravčové mäso nachádzajúce sa v chladničkách hypermarketov bolo kedysi pobehujúcou a veselo chrochtajúcou sviňou. Lenže tých mám na háku. Veď aj rodičia Grety Thurnebergovej, kým ich oduševnená aktivistka nezačala teroristicky atakovať, tlačili do gágora mäso, len sa tak chumelilo.

Dobre, späť k prstu. Krváca jak sviňa. Nechtiac som si tak vytvoril ďalšiu vstupnú bránu pre covidov. Reflexne si krvácajúci prst okamžite strkám do úst, aby som krv odsal. Asi o 0,21 sek. neskôr si uvedomujem osudnú chybu. Rukou som predsa chytal povrch citrónu, ktorý teoreticky infikoval kašlúci dokladač tovaru v lamačskom Tescu. V panike odhodím nôž, z chladničky vyberám fľašu slivovice od svokry, nalievam si a pol minúty intenzívne kloktám. Predstavujem si, ako covidy v mojej ústnej dutine pri prvom styku so slivovicou pookrejú (svokra má slivovicu naozaj vynikajúcu!), ale vzápätí sa ich krehké telíčko začne zvíjať v predsmrtnom kŕči. Azda som infekcii s vypätím všetkých síl zabránil. Pre istotu by som si mal z profylaktických dôvodov dať ešte jeden a vlastne vôbec mal by som pre dnešný deň vypracovať Krízový plán rátajúci s vypitím aspoň polovice fľaše. Lenže nemôžem. O dve hodiny veziem manželku do práce – už aj ten jeden štamperlík je na hrane. Našťastie policajti dnes merajú ľuďom teplotu a nie alkohol.

Prst si obviažem leukoplastom, vytlačím šťavu z citróna, do pohára pridám vodu a nachystám každému po tablete zinku a vitamínu C. Ak sa čudujete, že k citrónovej šťave pridávam ešte umelý vitamín C, tak vedzte, že céčka nie je nikdy dosť! Predávkovať sa ním na rozdiel od alkoholu nedá! Telo príjme toľko vitamínu C, koľko je za deň schopné spracovať a zvyšok vycikáte. Alkoholu ste síce tiež schopní prijať koľko vládzete, ale vycikáte len tie balastné tekutiny, ktorými bol v likérke nezmyselne riedený. Uvedomte si, že ak si kúpite fľašu 40%-ného alkoholu, tak 60% objemu je voda, ktorú k zábave vôbec, ale vôbec nepotrebujete! Pri dnešnej cene 1,44 € za kubík vody (1kubík vody predstavuje 20 000 poldecákov) si kúpou pol litra 40%-nej Kopaničiarskej slivovice kupujete 3 deci/6 poldecákov neskutočne ozrutánsky predraženej vody!!! Pretože cena vody v pol litri Kopaničiarskej slivovice je 0,000432 eura!!!

Citrónová voda je nachystaná, žena však stále nevychádza zo spálne. Mám čas skontrolovať mobil.

Cez noc mi prišlo niekoľko desiatok whatsappových, messengerových a esemeskových správ. Všetky sa týkajú covidov. Nechápem, ako je to možné? Keby prišli z Čukotky, Austrálie alebo Aljašky, tak to chápem, tam majú počas našej noci deň a môžu vypisovať. Lenže z týchto končín nikoho nepoznám, aby mi vypisoval. Teda okrem Alexandra Medneva z ruského AVIS-u, s ktorým som pred dvomi mesiacmi vybavoval požičanie auta v krasnojarskej požičovni na cestu naprieč Mongolskom. A aj toho poznám len cez mail. Navyše jeho ochota pomôcť mi, je mi teraz úplne nanič, pretože covidy dorazili aj do Mongolska! I keď nechápem ako sa tam taký covid môže šíriť? U nás odborníci odporúčajú v radoch pred pokladňou v potravinách stáť v dvojmetrových odstupoch, ktoré majú znemožniť prenos vírusu z jedného zákazníka na druhého, ale ako sa môže covid prenášať v Mongolsku, kde jedna jurta je od druhej vzdialená 500 kilometrov to nechápem? Rozumiem konšpiračným teóriám o tom, ako bol vírus úmyselne vypustený, aby zredukoval svetové obyvateľstvo a najmä starých a neproduktívnych, ktorých treba len živiť, ale covidy, ktoré ktosi vypustil do Mongolska musia byť silne frustrované z podmienok, ktoré im sťažujú ich infekčnú prácu.

Rýchlo preletím všetky tie whatsappové, messengerové a esemeskové správy. Poslali mi ich tunajší ľudia, ktorí očividne v noci nevedia spať a snoria po nete za údajmi o najnovších mŕtvych. Niektoré stokrát recyklované správy sú desivé, iné humorné. Hlavne sa všetky neustále opakujú a ak by sa Slovákom darilo takto recyklovať aj papier, plasty a kovy boli by sme tá najčistejšia krajina na svete.