Pohľad na Dlhé diely
V týchto dňoch sa máme zdržiavať čo najviac doma a nekontaktovať sa zbytočne s ľuďmi. Lekári nám pritom radia, aby sme išli do prírody, pretože vplyvom slnečného žiarenia vytvorený vitamín D je veľmi dobrý na podporenie imunity proti coronavírusu. Za týchto okolností je dosť problém nájsť v Bratislave prírodnú lokalitu, kde nestretnete nikoho, alebo len minimum ľudí.
Obľúbené výletné lokality Bratislavčanov (Železná studnička, Koliba, Kamzík, Kačín, dunajská hrádza…) sú plné ľudí a coronavírus sa tu musí rozhodovať na koho skočí s takým potešením, ako niektorá zo žien Borisa Kollára v zlatníctve pri výbere šperku za odmenu.
Dnešný tip na výlet, na ktorom stretneme minimum ľudí sa týka lokality Jelení háj, ktorá je súčasťou tzv. Pečnianskeho lesa inak zvaného aj Pečňa. Pečňa bola pôvodne dunajský ostrov a rameno Dunaja, ktoré ho obklopovalo sa nazývalo Pečnianske rameno.
Pečniansky les sa rozkladá na petržalskej strane Dunaja, takže ak nie ste obyvateľom tejto mestskej časti a bývate v niektorej z okrajových štvrtí ľavobrežnej Bratislavy ideálne je priviezť sa autom pod most Lafranconi (na ľavom brehu). Nachádza sa tu veľké terasové parkovisko, kde nie je takmer nikdy problém nájsť voľné miesto.
Na druhý breh Dunaja prejdete po moste, ktorý je dlhý presne 761 metrov. Ak ho prejdete pri ceste tam aj späť dvakrát už len na moste našliapete cca 1,5 kilometra. Ak sa nechcete stretať s množstvom ľudí odporúčam zvoliť mostnú chodníkovú lávku, ktorá je bližšie k Rakúsku. Na nej je cyklistov pre komplikovanejší prístup podstatne menej ako na opačnej lávke a chodcov vlastne tiež – pravdepodobne pre chýbajúci výhľad na mesto.
Po zídení z mosta na petržalskej strane a vystúpení na korunu dunajskej hrádze uvidíte viacero vyšliapaných „živelných“ chodníkov noriacich sa do lokality zvanej Jelení háj. Nájdete tu dokonca aj červenú turistickú značku smerujúcu k rakúskej hranici na kótu s názvom Jelení háj št. hr. Značka kopíruje tok Dunaja a vedie vo vzdialenosti cca 200 od brehu. V lesnom poraste je vytvorených množstvo „živelných“ chodníkov, z ktorých mnohé vedú k rieke a k pomerne rozľahlým štrkovým plážam využívaným Petržalčanmi na piknikovanie a k uzavretejším zákutiam, ktoré zas dobre poznajú miestni rybári.
Pohľad na Dlhé diely
Pohľad na Karloveské rameno Dunaja a hotel Bôrik
Priznávam, že tento približne kilometrový úsek proti prúdu Dunaja až ku kóte Jelení háj št. hr. ešte celkom nespĺňa to, čo som sľuboval – teda bezcovidový bezpečný priestor. Tu ešte treba medzi ľuďmi trochu kľučkovať, ale ak sa od smerovej tabule Jelení háj št. hr. vydáte po štátnej hranici, tu už nestretnete ani nohu. Za predpokladu, že za nohu nebude považovať rakúskeho vojaka unudene patrolujúceho pri vojenskom stane cca 10 metrov od smerovej tabule Jelení háj št. hr.
Stan rakúskych pohraničníkov
Hranične kamene sú po celej dĺžke slovensko-rakúskej hranice poctivo osadené, takže hoci je chodník len úzky a nie veľmi prešliapaný nemôže sa vám stať, že by ste omylom zašli do Rakúska a nejaký iniciatívny dobrák by vás potom umiestnil na 14 dní do karantény len preto, že ste boli dva metre v Rakúsku.
Cieľ cca dvojhodinovej vychádzky je prejsť kopírujúc štátnu hranicu až k asfaltovej ceste č. 61 smerujúcej do Wolfstalu a okruh uzavrieť návratom popri dunajskej hrádzi späť k mostu Lafranconi. Je síce možné, že po korune hrádze sa bude preháňať množstvo cyklistov a inlajnistov, lenže vy po nej ísť nemusíte! Hrádza je „z rakúskej strany“ lemovaná pomerne širokým trávnatým svahom a predpolím, kde je chôdza dokonca príjemnejšia ako po asfaltovom povrchu hrádze a navyše riziko tesného stretnutia s inými ľuďmi je tu minimálne.
Chodník po línii slovensko-rakúskej hranice
Chodník po línii slovensko-rakúskej hranice
Chodník po línii slovensko-rakúskej hranice
Chodník po línii slovensko-rakúskej hranice
Chodník po línii slovensko-rakúskej hranice
Chodník po línii slovensko-rakúskej hranice
Počas chôdze po štátnej hranici naďabíte na viacero odbočiek a ak sa posnažíte, v lese môžete nájsť aj dva betónové bunkre z pevnostného systéme postaveného tesne predtým než Hitler začal 2. svetovú vojnu.
Návrat k autu pochopiteľne opäť po moste Lafrancovi po lávke pre peších orientovanej proti prúdu Dunaja.
(Všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Zdroj fotografií: autor textu