Šesť hodín ráno. Spálňou sa ozýva tigrí rev. Takýto tón má elektronický budík ukrytý v soške bengálskeho tigra – dare od predsedu lokálnej gudžarádskej vlády.
Manželka predsedu vlády sa nepokojne zamrvila vo vyhriatej posteli a odvrátila sa. Odvrátila sa spôsobom, ktorý nenaznačoval nič dobré. Predseda vlády síce ešte ležal bez pohnutia, ale jeho myseľ, a dnes výnimočne nielen ona, bola už hore.
Odvracajú sa, všetci sa odvracajú, pomyslel si hľadiac na manželkin chrbát.
Ticho prerušila druhá séria tigrieho revu. Premiér rýchlym, naučeným pohybom klepol tigrovi medzi uši. Rev stíchol. Zároveň však tiger spadol z nočného stolíka na zem. Displej zablikal a výrobok firmy Hindu Shankaracharya watch loses Ltd. definitívne zhasol. V premiérovej duši mal zavládnuť smútok nad zničeným darom. Namiesto toho s počudovaním zistil, že nálada sa mu zlepšila. To, čo sa mu nedarí v politickom živote, to sa mu úspešne podarilo vo vlastnej spálni. Čo na tom, že umlčaná dravá šelma nebola ozajstná a nevedela sa brániť?
Pomaly spúšťal nohy z manželskej postele. Tesne predtým než ich položil na zem, sa zháčil. Skutočnosť, že spal na ľavej strane zapríčiňovala, že každé ráno vstával prv ľavou nohou. A vstávať ľavou znamená mrzutosti. Kupředu levá spátky ni krok, preblesol mu mysľou starý komunistický evergreen. Kupředu levá, to je to, čo každé ráno robí on – tvrdý pravičiar s minulosťou szmáckeho aktivistu. Zostal sedieť komicky skrčený s nohami pritiahnutými k hrudníku v obavách, aby nepoložil na zem prvú ľavú.
„Čo je? Máš kŕč?„ spýtala sa Mária Hromadová, ktorá sa medzitým prebrala z driemot. Okamžite si uvedomila, že to nebola dobrá otázka. Bolo však už neskoro. Nebola to dobrá otázka, pretože v bulvárnej tlači sa práve v tých dňoch pretriasalo, že premiér pôsobí pred televíznymi kamerami kŕčovito.
„Nie, nemám!„
Dotklo sa ho, že vlastná manželka sa vezie na tejto kŕčovej vlne tiež. Plný sústredenia zložil ako prvú na zem pravú nohu.
Toto je ukážka zo staršieho textu „Pardon, pán prezident“, ktorý som sa v týchto dňoch vo forme e-knihy rozhodol vydať.
Ide o text, s ktorým som sa zúčastnil literárnej súťaže Román 2006, ktorú vyhlásil KK Bagala a jeho literárny agentúra LCA. Text postúpil do druhého kola (medzi 14 spomedzi 97 súťažných príspevkov), ale ďalej sa neumiestnil. Vydavateľa som preň nedokázal nájsť možno aj preto, že nebol celkom „korektný“. Pripúšťam, že s odstupom rokov je text možno trochu obsolétny, minimálne v tom, že namiesto eur sa v texte vyskytujú koruny…
Z hodnotenie porotcov literárnej súťaže:
Viac info na: https://www.pavolfabian.sk/