Zuzana Kovačič Hanzelová – Matovič slovenskej žurnalistiky

6. júla 2020, Pavol Fabian, Nezaradené

Redaktorka Zuzana Kovačič Hanzelová správajúca sa ako neriadená strela opäť zaťala.

Nekompetentne.

Tentoraz do profesora Traubnera. Vraj jeho konanie – rozumej lekárske vyšetrenie mladej ženy pred 16 rokmi hraničilo, či možno aj prekročilo hranicu sexuálneho obťažovania, pretože pán doktor požiadal pacientku, aby sa vyzliekla a dokonca ju vraj prehmatal.

Pokiaľ viem, roky rokúce sú najzákladnejšími fyzikálnymi vyšetrovacími metódami lekára adspekcia (pohľad), palpácia (pohmat), percusia (poklep) a auskutácia (posluch). Prvé tri sú zvlášť dôležité práve v neurológii, na ktorú sa profesor Traubner celý život špecializoval.

Zuzana Kovačič Hanzelová je však múdra ako sova a iste je presvedčená, že neurologické vyšetrenie možno urobiť bezkontaktne. Pani redaktorka chce asi lekársku vedu vrátiť do obdobia dynastie Čchin. Ako to vtedy s lekárskymi vyšetrovaniami vyzeralo, ukazuje úryvok z mojej knihy Najlepší priateľ Hitlera alebo o psoch známych majiteľov:

„Čínski lekári to nemali kedysi jednoduché. Liečiť museli, ale dotknúť sa tela urodzeného pacienta nemohli. Čím urodzenejší bol pacient, tým menšiu časť z neho smel lekár vidieť. Nanajvýš mohol na pacientovej ruke trčiacej spoza paravánu nahmatať pulz. Čínski lekári robili, čo mohli. Dokázali rozoznať 40 druhov pulzu, ale to im veľmi pri liečení nepomohlo. Chorí veľmoži či dvorné dámy oznamovali svoje ťažkosti prostredníkovi, ktorý ich tlmočil lekárovi čakajúcemu niekde vo vedľajšej miestnosti. V tejto absurdnej situácii sa lekári snažili pomáhať si figurínami ľudských postavičiek vyrobených zo vzácneho dreva či dokonca zo slonoviny. Pomocou otázok a ukazovaním na povrch figurín sa usilovali odhaliť príčinu zdravotných ťažkostí. Raz sa stalo, že ochorel sám Syn nebies, cisár Čchin Tien. Lekár čakal v chodbe a bol zúfalý, keď k nemu pribehol malý psík bez srsti. Urodzení prominenti cisárskej Číny nevnímali bezsrsté zvieratá ako psy, ale ako živé termofóry. Brali ich so sebou do postele, aby ich zahrievali a kontaktom vyťahovali z ich tiel neduhy. Vtedy nešťastný lekár dostal nápad. Pomocou rafinovaných otázok a demonštrácie na psom tele sa dopracoval k správnej diagnóze a naordinoval úspešnú liečbu, čím zachránil vladára a sebe odštartoval závratnú kariéru. Vyliečený Syn nebies sa nad udalosťou zamyslel a dal najavo svoju cisársku vôľu: Lekárom sa prikazuje okrem figurín používať na stanovenie príčiny choroby aj živé bezsrsté psíky. Trvalo však ešte tristo rokov, kým smeli čínski lekári vidieť pacientovu chorú časť tela otvorom v paraváne a ďalšiu stovku, kým mohli uzrieť chorého celého a dokonca sa ho aj dotknúť.“