Prišlo leto, nastali horúčavy, čísla nakazených sa výrazne zlepšili, média teda začali pristupovať ku covidovej téme spomienkovo.
Iste, všetci máme pandémie už plné zuby, chceme si od nej oddýchnuť. Lenže, nemali by sme zabúdať! Nemali by sme zabudnúť na obozretnosť, pretože indický (delta) variant opäť začne napĺňať nemocnice, nech si o tom myslí, kto chce, čo chce. Najmä by sme však nemali zabudnúť na to, čo sa na Slovensku v minulom roku pri (ne)zvládaní pandémie dialo. Diali sa totiž nehorázne a (ne)ospravedlniteľné veci. Politici sa vyhovárajú, že to bola pre všetkých nová skúsenosť, že sa dosiaľ nikto s ničím podobným nestretol a že podobne to nezvládali aj v iných krajinách dokonca s vyspelejším zdravotníctvom. Nekritické médiá a novinári, ktorí si nezaslúžia meno novinár, to po politikoch úctivo, v predklone alebo s nepochopiteľne privretými očami opakujú. Pravda je však taká, že ľudia so skúsenosťami na Slovensku jestvujú, akurát sa buď do všetkých tých pandemických komisií a konzultačných a poradných výborov nedostali a ak sa aj dostali, tak z nepochopiteľných príčin pod tlakom politikov ustúpili zo svojich odborných stanovísk. A ak sa odborníci podriaďujú politikom – je to zle!
Nepravdivé sú aj ospravedlňujúce tvrdenia politikov, že predsa aj v iných krajinách to dopadlo podobne.
No nedopadlo!
Je plno krajín, kde coronavírus zvládali omnoho lepšie a do dnešného dňa nedosiahli ani tisícku mŕtvych, alebo ju len tesne prekročili – to všetko v protiklade k našim oficiálnym 12 tisícom a neoficiálnym (teda tým, ktorým sa v dôsledku preplnenia nemocníc nedostalo adekvátnej lekárskej pomoci pri iných než covidových ochoreniach) 25 tisícom mŕtvych. Pritom porovnávame výsledky počtom obyvateľov porovnateľných krajín! Hoci Nórsko a Fínsko vlastne porovnateľné ani nie sú, pretože v dvoch aspektoch boli v ešte nevýhodnejšej pozícii ako my – jednak ich populácia je omnoho prestarnutejšia a preto háklivejšia na covid, jednak majú menej slnečného svitu ako my a ten predsa len aktivitu vírusu trochu tlmí. Naši vládni politici a z nich zvlášť M. Krajčí a I. Matovič majú zodpovednosť za tisíce mŕtvych, pretože nekonali, ako mali konať a ak náhodou aj konali, tak v úplne nevhodnom čase. Čudujem sa, že sa doteraz nevytvorili občianske združenia pozostalých, ktoré by hnali spomenutých politikov pod trestnú zodpovednosť a ktoré by žiadali od vinníkov a od štátu aspoň finančné odškodnenie, i keď peniaze im už ich blízkych nenahradia. O týchto a ďalších okolnostiach, o neuveriteľných pochybeniach, o konkrétnej trestnej zodpovednosti som napísal knižku a verím, že práve ona bude povzbudením pre pozostalých, aby sa nedali učičíkať politikmi a médiami a ich mantrou: veď inak to nešlo. A aby azda našli v mojom texte aj použiteľnú argumentáciu v prípadných súdnych konaniach.
Vyšla mi teda v týchto dňoch moja desiata kniha, tentoraz trochu iná – nahnevaná, reagujúca na to, čo sa na Slovensku odohralo v minulom roku. O trestuhodnom zlyhaní, najmä dvojice M. Krajčí a I. Matovič, ale aj celej vlády pri menežovaní koronakrízy. Nedalo sa nereagovať, lebo ak by mal niekto na Slovensku v týchto dňoch sedieť, tak v prvom rade spomenutá dvojica, ktorá má na svedomí stovky, ba tisíce zbytočne mŕtvych.
Rozhodol som sa knižku propagovať aj takýmto spôsobom, pretože u nás je vraj demokracia, lenže demokracia takého typu, že hlavné knižné distribučné siete a kamenné kníhkupectvá, knižnú produkciu vydavateľstiev s iným názorom, než je ten oficiálny odmietajú rozširovať, a tak sa dá knižka kúpiť len priamo vo vydavateľstve, alebo v niektorých menších knižných e-shopoch.
Jej názov je Defekty slovenskej politiky – kronika jedného roka s pandémiou.