Spravodajská televízia TA3 urobila včera záslužný čin v podobe prenosu z pohrebu legendy – Miroslava Žbirku. Tu však všetky pozitíva končia.
Prenos komentoval moderátor, ktorého meno mi, žiaľ, ušlo a ani ho spätne nedokážem dohľadať. Komentoval ho spolu s dvojicou – speváčkou Zuzanou Smatanovou a Jozefom Kollárom, autorom knihy o Žbirkovi vydanej pred 19 rokmi.
Ich komentovanie možno označiť jedným slovom:
Strašné!
Omnoho lepšie by prenos vyznel, keby mlčali.
Plakal by som zo Žbirkovho úmrtia, ale musel som zúriť z toho, ako nedôstojne a katastrofálne to poňali v TA3.
Človek by očakával, že v televízii vyberú moderátora, ktorý má k problematike aspoň nejaký vzťah. Lenže moderátor sa namiesto toho ešte verejne posťažoval, že na Žbirkovom koncerte v živote nebol.
Človek by očakával, že na komentovanie pohrebu vyberú Žbirkovych priateľov, ktorí mali k nemu najbližšie. Neviem posúdiť, či Smatanová s Kollárom patrili k Žbirkovym najbližším, ale z toho, čo som videl, to vyzeralo, že skôr nie. To, čo zo seba vypúšťali bola len znôška trápnych fráz.
Je evidentné, že trojica komentátorov sa na prenos nijako nepripravovala, čo najmä v prípade moderátora TA3 je absolútne nepochopiteľné, neprijateľné a neprofesionálne. Všetci traja to dali na hulváta, v štýle: však niečo už len pokvákame. To bolo v príkrom rozpore s tým, aký Žbirka bol – precízny puntičkár, ktorý sa na každý svoj výkon dlhodobo a dôsledne pripravoval.
Pritom stačilo len trochu prípravy a najmä úprimnosti a emócie. Nedostatok týchto „komodít“ však zo sprievodného slova priam trčal.
Moderátor bol nepripravený, rétoricky i gramatický úbohý. Zbytočným komentom neslušne rušil aj omnoho hodnotnejšie slová, ktoré odznievali v obradnej sieni. Hlavne, že vedel komentovať prezidentku s jej partnerom, aj to so zlou gramatikou. Zuzana Smatanová to zaklincoval prianím úprimnej sústrasti rodine. Je smutné, keď ľudia, ktorí by mali patriť ku kultúrnej elite tohto národa nevedia ani správne kondolovať. Pre tých, ktorí netušia o čom píšem – sústrasť sa nepraje, ale vyjadruje!
Záverečné moderátorove slová: „Želám všetko dobré…“ po ktorých si hneď zbalil papiere, pôsobili akoby práve dočítal správy zo športu.
Dvojica Žbirkovych vraj priateľov sa zmohla len na kopec fráz, vrátane najmenej desaťnásobného nenápaditého opakovania, že spevákova tvorba bude večne živá (koho to len pripomína…?).
Od Žbirkovych priateľov by som očakával, že budú spomínať s hlbokým pohnutím, že bude na nich vidieť, že ozaj smútia, že to bude ÚPRIMNÁ výpoveď, ktorá človeka chytí za srdce. Človek by čakal, že sa na televízne rozlúčenie so Žbirkom pripravia, že na odľahčenie smutných okamihov a na vykreslenie ich vzťahu k spevákovi a bolesti z jeho odchodu spomenú nejaké pozoruhodné a hoci aj humorné momenty ich spoločného vzťahu… Nič také tam nebolo. Len frázy bez náznaku emócie pôsobiace silne nekultúrne. Keby do televízneho štúdia dotiahli niektorého z fanúšikov, ktorí nosili sviečky k Žbirkovej lavičke v parku na Račianskom mýte, bolo by v tom viac úprimnosti a emócie.
Bolo to nedôstojné a pred televízorom som sa hanbil ako pes. Neviem si predstaviť, že by si Česi rozlúčku s Gottom takto zmršili.
(autorom fotografie je autor textu)