Potulky po Mauritánii – 15. časť | » Print Pavol Fabian

Potulky po Mauritánii – 15. časť

12. júna 2022, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Z Ouadane sme na druhý deň pokračovali autami k tzv. Richatskej štruktúre. Tomuto geologickému útvaru sa hovorí aj Oko Sahary. Z vesmíru vyzerá takto:

zdroj foto: wikipédia

Problém je, že z pohľadu cestovateľa stojaceho nohami na zemi nevidno nič iné než zvetrané usadeniny a krása kruhov nie je prakticky vidieť.

Ide však o kruhový geologický útvar. Rozprestiera sa na Adrarskej plošine neďaleko Ouadane. Obrovský kruh má priemer okolo 50 kilometrov a vyzerá ako gigantické oko. Prvýkrát si jeho existenciu všimli až astronauti z obežnej dráhy. Oko leží obklopené tisíckami kilometrov púšte, takže ide o jedno z mála miest na planéte, ktoré videli sotva stovky ľudí. Pôvod útvaru nie je dodnes dostatočne vedecky zdôvodnený. Richatskú štruktúru niekedy označujú rôzni bádatelia ako možné miesto, kde mohla ležať bájna Atlantída.

Fakt však je, že keď tam prídete, pozriete sa z vyvýšeniny na planinu vyslovíte skôr sklamané, než obdivné:

„Hm…“

Cvaknete jeden, dva obrázky do svojho fotoaparátu a nič vás na tom mieste nezdrží dlhšie ako päť minút.

Richatská štruktúra alebo Oko Sahary

Cestou späť sa ešte možno zastaviť v Agrour Amogjar. Je to 690 metrov vysoký vrch v blízkosti Amogjarského priesmyku na náhornej plošine Adrar v strednej Mauritánii. V jeho ukrytých prírodných zákutiach sa nachádza bohatá zbierka skalných malieb v poškodenom stave. Niektoré náleziská sú ohradené a vstup je spoplatnený.

Súbor skalných malieb je heterogénny. Nájdete obrázok slnka, žirafy, leva, krokodíla, stáda dobytka, ale aj skupín ľudí. Niektoré vyzerajú akoby ich graffiťák urobil predvčerom, ale väčšina má dostatočne dôveryhodnú patinu.

Búda strážcu nástenných malieb

Nálezisko malieb

žirafa

dobytok

Pár desiatok metrov od lokality so skalnými maľbami sa naskytá pohľad na scenériu s Amogjarským priemykom a s hlbokým kaňonom. Na skale „nebezpečne“ trčiacej do priestoru nad hlbinou si robíme fotografie s pozadím Amojjarského priesmyku.

V pozadí Amojjarský priesmyk

Cestou naspäť do hlavného mesta Nouakchottu sa nám nechce tlačiť sa s domácimi v preplnenom vozidle, a tak si prenajímame malý autobusík, jeden z tých, ktoré tu zabezpečujú miestnu prepravu.

V Nouakchotte sa ubytujeme v penzióne na okraji centra, ktorý patrí istému Francúzovi. Prvý raz po dvoch týždňoch tu dostaneme honosnú večeru podľa mojej chuti.

Ubytovanie v Nouakchotte

Nouakchott nie je takmer ničím pozoruhodný. Ústrednou ulicou je vyasfaltovaný Kennedyho bulvár, do ktorého ale ústi množstvo uličiek s pieskovým povrchom a biednymi chatrčami bezdomovcov. V centre je dopravný ruch chaotický a väčšina automobilov, ktoré tu na seba rozčúlene vytrubujú by nemalo šancu prejsť našou estekačkou – dokonca ani v tom prípade, že by sa za ne prihovoril Volodymyr Zelenskyj.

Aj tu, ako v mnohých iných krajinách, je zvykom, že obchody jedného zamerania sa koncentrujú na jednej ulici. Tak je tu ulička predavačov suvenírov, či omnoho väčšia ulica, ba priam trh s mobilmi a príslušenstvom. Neďaleko mobilového trhu sa vypína majestátna Saudská mešita. Jej výstavba začala v roku 2004, má päť kopúl a dva minarety. Postavená bola zo saudských peňazí a je považovaná za najkrajšiu mešitu v Mauritánii. Napriek tomu, že je to relatívne mladá stavba, aj neodborník na nej zbadá pôsobenie zubu času, či skôr nekvalitnej stavebnej práce.

Ďalšou pôsobivou, i keď trochu skromnejšou (jedna kupola, jeden minaret) stavbou je Marocká mešita. Postavili ju v maurskom štýle koncom 70. rokov 20. storočia z prostriedkov venovaných marockým kráľom Hassanom II. V jej blízkosti sa nachádza marocké kultúrne centrum a farbistý marocký trh.

Saudská mešita

Marocká mešita

Marocká mešita a marocké kultúrne centrum

marocký trh

Nouakchott

Americké veľvyslanectvo v Nouakchotte (Amíci si na tie ploty skrátka potrpia…)

V hlavnom meste som čírou náhodou naďabil na obchod so stavebninami. Veľmi ma prekvapilo, ako môže v krajine, kde sa piesok nachádza doslova všade (stačí vyjsť pred dom a naložiť do fúrika), byť jednou z predajných položiek práve on. Po návrate domov mi technicky zdatnejší priatelia vysvetlili, že púštny piesok sa do stavebných zmesí nehodí. Je príliš jemný. Stavebný piesok pochádza hlavne z dna riek a oceánov. Známe je, že obrovské stavebné projekty v Dubaji rýchlo vyčerpali tamojšie zásoby morského piesku a teraz, hoci ide o mesto postavené na piesku, ten stavebný musia dovážať z Austrálie.

Ďalšou pozoruhodnou komoditou v mauritánskych stavebninách sú mušle. Ide o špecifickú záležitosť hlavného mesta, pretože stovky kilometrov v okolí Nouakchottu niet nijakých zdrojov kameniva, a tak sa namiesto neho do betónu používajú drvené mušle. Saharská oblasť vzhľadom na svoju geologickú minulosť je na ne veľmi bohatá. Mušle sa nachádzajú niekoľko metrov pod zemou a ich zdroj je prakticky nevyčerpateľný.

Zdroj fotografií: autor článku (všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)