Správa z Kyjova

7. júla 2022, Pavol Fabian, Dianie okolo nás Literárne

Vždy, keď cestujem do Čiech (a chodím tam pomerne často) usilujem sa navštíviť aj nejaké kníhkupectvo. Najčastejšie chodím do Vsetína, Opavy a Ostravy.

Kníhkupectvá navštevujem preto, lebo som knihomoľ a chcem mať prehľad o tom, čo vychádza, chcem si knižky, ktoré ma zaujmú ohmatať a nespoliehať sa len na anotáciu v internetovom e-shope. No a najmä chcem mať prehľad o tom, čo vychádza v Česku, pretože na slovenský knižný trh sa ani zďaleka nedováža všetko, čo v susednej krajine vychádza – najmä nie produkcia regionálnych vydavateľstiev, či okrajové žánre.

Kníhkupectvá v spomínaných troch mestách majú svoju tradičnú úroveň, predávajúci vedia o svojom tovare zmysluplne porozprávať, neodkliknú neosobne ean kód automaticky, ako keď si v Lídli kupujete cigarety. Kníhkupectvá tam majú väčšinou skvelú atmosféru.

Minulý (predĺžený) víkend som strávil v Kyjove. Počtom obyvateľov je toto moravské mesto porovnateľné so Zlatými Moravcami, Bytčou, Holíčom či Revúcou. Navštívil som jediné dve kyjovské kníhkupectvá a bol som zhrozený.

V jednom z nich fungoval pultový predaj – čiže za pultom predavač a za jeho chrbtom knižky, ku ktorým ste sa nemohli dostať. Predavač vám ich mohol len podať. A ich celkový počet celkom určite neprevyšoval číslo dvesto – to možno preto, aby sa predavač veľmi neunavil podávaním…

Druhé kníhkupectvo vyzeralo ešte horšie. Napriek názvu obchodu jednoznačne poukazujúceho, že dnu si môžete kúpiť knižku, väčšinovým tovarom tam bolo všetko možné, len nie knižky – sošky, kalendáre, CD, DVD, darčekové predmety, suveníry pochybnej umeleckej hodnoty, sladkosti…

Uvedomujem si, že číta stále menej ľudí. Čítanie a rozmýšľanie bolí, navyše zaberá čas. Ľahšie je rýchlo preletieť palcové titulky v bulvári, prezrieť si farbisté obrázky, či beznámahovo v polohe ležmo sa nechať „nakŕmiť“ niektorou z televízií legalizujúcich brak, stupiditu, povrchnosť a nekultúru.

Napriek tomu ma ten stav v Kyjove prekvapil. Neviem, či je to jeden z prejavov celkového úpadku kultúry v tomto, už tri desaťročia trvajúcom období, alebo sa v moravskom meste s výraznými folklórnymi tradíciami pravda hľadá skôr vo víne ako v knihách pre (azda) chýbajúce intelektuálne zákaznícke zázemie?