Včerajší deň, 21. september, bol Medzinárodným dňom mieru. Zároveň aj Svetovým dňom Alzheimerovej choroby. Čo myslíte, čomu sa venovali vo verejnoprávnom rozhlase?
„Populárnej“ chorobe sa venovali do sýtosti, ale akosi som nezaznamenal, že by pripomenuli Medzinárodný deň mieru. Pritom, čo je dnes aktuálnejšie ako mier? Vo verejnoprávnom rozhlase asi trpia práve spomínanou chorobou a na jestvovanie slova mier dokonale zabudli.
Pritom sa nielen na celom svete, ale aj v Bratislave konali mierové pochody. Ten bratislavský smeroval spred prezidentského paláca, cez Úrad vlády až k Ministerstvu zahraničných vecí. Tam všade dnes sedia poslušní vykonávatelia americkej politiky, ktorí namiesto tlaku na mierové rokovania podporujú dodávanie zbraní pre pochybný Zelenského režim.
Na pochode odzneli veľmi fundované a kultivované vystúpenia. Keďže som sa zúčastnil aj protestu deň predtým, teda toho, ktorého účastníkov označila TV Markíza za dezolátov, môžem porovnávať. Hoci obe akcie výrazne požadovali zastavenie dodávania zbraní a najmä ukončenie vojenského konfliktu, ten včerajší bol kultivovanejší a fundovanejší. Prejavovalo sa to nielen vo vystúpeniach rečníkov ale aj v reakciách početného obecenstva. To však neznamená, že účastníci jedného alebo druhého podujatia boli dezoláti. A ak sa s takýmto označením mainstreamové médiá stotožňujú, potom ja sám som hrdý dezolát.
Okrem E. Chmelára na podujatí vystúpil bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN a exminister zahraničných vecí Českej republiky Jan Kavan, bývalý podpredseda federálnej a expredseda slovenskej vlády Ján Čarnogurský, bývalý predseda Národnej rady a bývalý veľvyslanec na Ukrajine Jozef Migaš, šéfka ukrajinskej Medzinárodnej ženskej ligy za mier a slobodu Nina Potarská, bývalý poslanec Národnej rady a novinár Karol Farkašovský. E. Chmelár prečítal aj posolstvo predsedu Ukrajinského pacifistického hnutia a čerstvého držiteľa prestížnej medzinárodnej Mierovej ceny Seana MacBridea Jurija Šeljaženka, ktorému Zelenského režim nepovolil pricestovať do Bratislavy.
Účastníci si teda mohli vypočuť aj dvoch ukrajinských mierových aktivistov zastupujúcich tú časť ukrajinskej spoločnosti, ktorá rozhodne nie je nadšená Zelenského politikou bojovať v prospech amerických záujmov do posledného Ukrajinca. Pretože, aj také názory sa na Ukrajine vyskytujú, vôbec nie sú zriedkavé, sú legitímne, akurát, že ich nositelia sú prenasledovaní a perzekvovaní.
Na podujatí vystúpila aj pani Anna Bergerová, ktorá sa s mamou a staršou sestrou v roku 1944 ako 15-ročná pridala k partizánskej brigáde Ľ. Kukorelliho. 93-ročná dáma chodiaca o barlách neváhala zúčastniť sa a prehovoriť. Je smutné, že táto vetchá žena dokázala prísť a mnohí omnoho mladší si nachádzali výhovorky. Priznám sa, že spočiatku som bol skeptický. Obával som sa, že vystúpenie starej účastníčky vojny bude poznamenané senilitou, či spomienkovým skreslením udalostí, ale ostal som zahanbený. Jej vystúpenie bolo skutočne skvelé a v publiku asi najviac zarezonovalo.
Je veľkou hanbou, že slovenský verejnoprávny rozhlas v Medzinárodný deň mieru nepriniesol priamy prenos z tejto akcie. A nielenže nevysielal udalosť naživo, ale tak, ako ostatné mainstreamové médiá venoval tejto udalosti len okrajovú jednovetovú informáciu (ak vôbec!). To všetko v časoch, keď doťahujúce sa dve jadrové mocnosti v zástupnej vojne Ruska a USA na Ukrajine sa začínajú vyhrážať použitím jadrových zbraní. Kedy inokedy hovoriť o mieri, ak nie teraz?
Lenže slovenské médiá a aj slovenskí politici zjavne trpia Alzheimerom. Na slovo MIER zabudli.
Len aby sme na to nedoplatili všetci…
Zdroj fotografií: autor textu