Tento text bol napísaný ešte predtým, ako sa vyskytol jav nazvaný „kolektívna samovražda Európy“, dejúci sa vďaka nekompetentným politikom priamo pred našimi očami. Tento druh samovraždy teda nie je do nasledujúceho textu zahrnutý, okrem iného aj preto, že by si vyžadoval rozsiahlu analýzu, ktorá by nebola kompatibilná so zameraním pôvodného textu.
Názory na samovraždu boli kontroverzné aj v minulosti – V starovekom Egypte bola síce samovražda považovaná za humánnu cestu, ako uniknúť neprijateľným podmienkam, ale napríklad Rímska vláda ju už postavila mimo zákon, pod hrozbou večného mučenia.
Zatvárať oči pred faktom, že samovražda jestvuje, nemožno. Keby ste ich zatvorili napríklad na okraji odkrytej kanálovej šachty, mohli by ste sa stať, i keď neúmyselným, ale predsa len čísielkom v štatistike samovrážd.
Udáva sa, že vlastnou rukou denne umiera na našej planéte okolo 1 000 ľudí, asi 10 000 sa o samovraždu pokúša a približne 50 000 sa ňou vyhráža. Bratislava so svojimi 475 503 obyvateľmi, ak by každý jeden z nich mal samovražedné úmysly[1], by pri takomto tempe samovrážd bola po roku a štyroch mesiacoch úplne mŕtvym mestom[2].
Podľa generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO Dr. Tedrosa Adhana Ghebreyesusa je situácia ešte horšia a jeden človek v dôsledku samovraždy umrie na svete každých 40 sekúnd! Od toho rýchlejšie tempo smrti je prítomné už len na pásovej jatočnej linke hydinového bitúnka. Až to bádateľa v oblasti samovrážd zvádza k myšlienke centralizovania adeptov samovraždy z celého sveta na jednom mieste a…
Viem, viem je to morbídna a až nechutná predstava, ale koľkí z nich by to vedeli oceniť! Koľkým by sa uľahčilo! Veď naštudovať zodpovedne jednotlivé spôsoby samovraždy, vyhodnotiť ich z hľadiska efektívnosti a relatívnej bezbolestnosti či bezútrpnosti a navyše zistiť dostupnosť potrebných samovražedných pomôcok – to všetko si vyžaduje veľké nasadenie, často i medicínske znalosti a v niektorých prípadoch okrem značnej dávky kreativity a rozhodovacej schopnosti aj značnú dávku organizačného talentu.
To všetko by pomohlo odbúrať práve centralizované zariadenie. Keď môže byť centrálna kotolňa, centralizovaný klimatizačný systém, či centralizácia výroby, prečo by nemohol byť aj centralizovaný systém samovrážd? Niektoré štáty, ktoré prijali zákon o eutanázii k tomu už vykonali malý krôčik.
Viem, viem, myšlienka na centralizované pracovisko pre výkon samovraždy evokuje isté neprijateľné historické reminiscencie a aj preto sa zdá nemiestna, nepatričná a cez čiaru. Lenže zakomponovať do detského filmu samovraždu obľúbených hrdinov je v poriadku? A presne to sa deje v seriáli Tom a Jerry na konci epizódy s názvom Blue Cat Blues. Nešťastne zamilovaný a zúfalý Tom si spolu s Jerrym na konci filmu sadnú na koľajnice a odovzdane tam sedia chrbtom k prichádzajúcemu vlaku, ktorý už húka.
Zatiaľ však veci nepostupujú takýmto centralizovaným a organizačne zabezpečeným štýlom a samovrahovia sú odkázaní sami na seba. A aj v tejto oblasti sa vedia lepšie uplatniť ľudia kreatívni.
Veď aj štatistiky jednoznačne ukazujú, že kreatívnejší ľudia páchajú samovraždy častejšie ako nenápadití mumáci.
Takže pozor!
V inzerátoch venujúcich sa ponuke a dopytu v oblasti zamestnanosti, takmer každý jeden hľadajúci zamestnávateľ žiada od zamestnanca – kreatívnosť!
O čo im teda v skutočnosti ide?
Ako sme si práve vysvetlili, samovražda je aktuálny a všade prítomný problém! Kde teda adept samovraždy môže čerpať potrebné vedomosti? Pozrime sa na náš knižný trh – nachádza sa na ňom vhodná príručka pre samovraha?
Nenachádza!
Príručku o muškárení, či o pletení nórskeho vzoru, príručku slovenského jazyka, či príručku ako zbaliť ženu zoženiete bez problémov, ale fundovaný knižný poradca o samovražde chýba! Naopak, v ponuke je príručka s názvom:
Ako prežiť
Napísal ju bývalý člen elitnej jednotky britskej armády cvičenej na uskutočňovanie náročných operácií vo všetkých častiach sveta.
Chýba však príručka
Ako neprežiť,
pritom by ju mohol napísať hociktorý súčasný člen elitnej jednotky vzdušných síl Armády SR, ktorý vzhľadom na dve nalietané letové hodiny ročne je vhodným expertom na to, čo by bolo v titule knihy.
Takáto kniha však na trhu nie je! A chýba dokonca aj seriózna Príručka pre samovraha!
V krušných časoch pocoronavírusovej hospodárskej krízy sa pritom riziko samovražedného konania zvyšuje. Podľa dostupných údajov počas krízy v roku 2008 vzrástol počet samovrážd v Grécku o 17% a v Írsku o 13%. Ak to zrátame, vychádza nám nárast samovrážd 30%-ný[3]. Nárast samovrážd okrem iného súvisí s nárastom nezamestnanosti, ktorá sa v celej EÚ zvýšila medzi rokmi 2007 – 2009 o 2,6%. Život si berú chudáci, ktorí žijú doslova z ruky do úst, ale aj pracháči, ktorým skrachovali mnohomiliónové nadnárodné firmy a im – úbožiakom, ostala na živorenie už len malá jachta v Stredozemnom mori, dvadsaťsedemizbová vila na Bahamách a Rolls-Royce s Harleyom v garáži.
[1] Niektorí tvrdia, že Bratislavčania také úmysly majú – súdiac aspoň podľa správania sa motoristov na cestách…
[2] Niektorí tvrdia už teraz, že v Bratislave zdochol pes…
[3] Ak má niekto pocit, že matematika funguje inak, je to možné, autor na základnej, ani iných školách z matematiky nikdy neexceloval. Naopak, z ročníka do ročníka prechádzal len vďaka zhovievavosti profesoriek matematiky – starých dievok, ktoré z nedostatku iných vhodných objektov nasmerovali svoje ochranárske city buď na záchranu túlavých mačiek, alebo na záchranu neschopných adolescentných matematikov.