V tejto kapitolke nebudeme preberať samotné metódy vykonania samovraždy, ale rozličné „vedľajšie“ okolnosti súvisiace s odchodom z tohto sveta. Pred vykonaním posledného rozhodného kroku si každý samovrah musí premyslieť, či ho chce vykonať na verejnom mieste alebo niekde v ústraní. Musí sa rozhodnúť či zanechá list na rozlúčku alebo nie. Musí zvážiť či zanechá nejakých trúchliacich pozostalých alebo nie[1].
Samovraždu možno vykonať:
Ide o to, či chcete aby Vás našli, skôr ako skutočne zomriete[4]. Ak chcete, aby vás objavili včas (a zachránili), v podstate sa nemáme o čom ďalej baviť a v čítaní tejto príručky nepokračujte!
Ak chcete vzbudiť verejný rozruch, vyvolať apel, stať sa najdôležitejšou udalosťou dňa, čiže hviezdou spravodajskej relácie (po slovensky hedlajnom[5]), je viacero vhodných miest a spôsobov, ako samovraždu vykonať. Napríklad skokom zo strechy bratislavského Manderláka. Ak vám ide o publicitu, nespoliehajte sa na to, že televízny štáb privolá nejaký náhodný snaživý prizerajúci sa! Uvedomte si, že hoci dnes vlastnú televíziu má už aj Horná Mičiná, spravodajské štáby sú vyťažené a rozlietané pri zháňaní aktuálneho filmového materiálu z iných závažných udalostí významne ovplyvňujúcich chod tohto sveta. Takými sú napr. prechod medveďa krížom cez komunikáciu č. E 50, či skĺznuté ramienko podprsenky druhej umiestnenej, z tretej série, piateho pokračovania Superstar.
Ak si všetko vopred nepripravíte, mohlo by sa vám stať, že k vašej, hoci inak kvalitne pripravenej samovražde, televízna produkcia nebude mať koho poslať. A to by bola škoda! Predsa by ste nechceli, aby sa napokon vo vysielaní ocitli rozmazané amatérske zábery nakrútené mobilom akéhosi náhodného okoloidúceho!? Vaša telo padajúce zo strechy Manderláka by na takomto zábere vyzeralo len ako akási neurčitá tmavá škvrna mihajúca sa popri svetlejšej rozmazanej ploche fasády a nikto by netušil či ide o záber vyhodeného vyslúžilého vianočného stromčeka po Troch kráľoch alebo o váš samovražedný skok.
Inými slovami, zavolajte vopred na číslo 0915 100 100 (ak chcete byť v televízii Markíza), alebo na číslo 0900 112 612, (ak chcete byť v televízii JOJ). Zabezpečte si nielen prítomnosť televízneho štábu na mieste vašej samovraždy, ale nezabudnite ani na autorské práva. Uzavrite so zákonným zástupcom televízie Zmluvu o dielo, v ktorej okrem honoráru za nakrútenie vášho dych vyrážajúceho činu, sa nezabudnite zaoberať aj tantiémami za každé ďalšie opakované použitie nakrútených materiálov. Rátajte s tým, že televízie majú dobrých právnikov a zmluvy, ktoré ponúkajú, sú koncipované tak, aby zarobili v prvom rade oni. V množstve právnického textu, ktorý musíte prelúskať, môže byť zakoncipované aj to, že vám nakoniec nedajú ani cent. Odporúča sa priviesť si na rokovanie o Zmluve o dielo vlastného skúseného právnika, ktorý by odhalil všetky ukryté znevýhodňujúce kľučky televíznych zmlúv, prípadne by vám pomohol vyjednať podmienky výhodnejšie. Ak nemáte fiškála v radoch svojich najlepších priateľov, najatie dobrého právnika vás bude čosi stáť. A ak máte priateľa právnika, tak vás to bude tiež čosi stáť, len to nebude v peňažnej forme, ale v naturálnej.
Nezabudnite ani na to, že spravodajské televízne štáby majú so sebou len obmedzenú osvetľovaciu techniku. Podľa toho zvoľte čas vašej samovraždy. Každý kameraman vám povie, že svetelné podmienky sú rozhodujúce pre kvalitný záber. Ak sa rozhodnete skočiť z Manderláku v noci, nerátajte s tým, že nedostatočne osvetlený záber bude trhákom na najväčšom svetovom televíznom veľtrhu MIPCOM v Cannes. Ak skočíte na pravé poludnie zábery budú omnoho kvalitnejšie a teda aj predajnejšie. Navyše za bieleho dňa je pod Manderlákom omnoho väčšia frekvencia ľudí. Máte teda šancu, že pri dopade zlomíte väzy ešte aj zopár ďalším ľuďom, čím predajnosť záberu svetovým televíziám radikálne stúpne!
Toto sú teda ďalšie prekážky na ceste k hladkému bezproblémovému dobrovoľnému odchodu z tohto sveta, ale ak chcete vykonať samovraždu vzorovú, o ktorej bude každý hovoriť s obdivom, ako ste ju dokonale a do detailov pripravili, nesmiete sa vykašľať ani na túto stránku veci.
Ak, naopak, chcete samovraždu vykonať v ústraní, dá sa to pochopiť. V pokoji hĺbať, vnútorne sa rozlúčiť so životom, na to naozaj nepotrebujete, aby na vás niekto zvedavo civel, ožaroval vás televíznym reflektorom alebo by vám nebodaj vo vykonaní činu bránil.
Ale nič netreba preháňať! Ak vaše miestečko, kde plánujete čin vykonať, bude priveľmi v ústraní, môže sa stať, že sa nestanete číslom v štatistike samovrážd, ale v štatistike nezvestných – a to napriek tomu, že budete mŕtvy!
Také zaradenie nemusí napĺňať to, čo ste si od samovraždy sľubovali – najmä čo sa týka dopadov na vašich blízkych či vzdialenejších. Nezvestnosť totiž vzbudzuje nádej, že sa raz kdesi znovu zjavíte – vaši blízki budú tajne dúfať, že zrazu po desiatkach rokov prikvitnete s vreckami plnými diamantov a oznámite im, že ste sa pred rokmi rozhodli zmeniť život a odišli ste hľadať šťastie do Juhoafrickej republiky, kde ste nekresťansky zbohatli v diamantovej bani. Také zbohatlícke príbehy sa však dejú len v Hollywoode, vo filme Pretty woman a na Slovensku v slovenskej kapitálovotvornej vrstve počas privatizácie.
Uvedomte si, že ak vaše telo nenájdu, môžu nastať problémy právneho charakteru – najmä, ak má kto a čo po vás dediť. Keďže sa však táto príručka zaoberá páchaním samovraždy v období hospodárskej a postcovidovej krízy, je vysoký predpoklad, že po väčšine čitateľov postupujúcich podľa rád tejto príručky nebude čo dediť. Ak však chcete spáchať samovraždu tak, že vás nikto nenájde, ideálne je nebadane si ľahnúť na dno stavebnej jamy v momente, keď operátor otvára kohútik vysokokapacitného zásobníka betónovej zmesi zaveseného na háku žeriava. Iste, takáto smrť nemá poetiku, ako keď sa obesíte ďaleko od ľudí v hlbokom romanticky šumiacom lese, plnom vlahej atmosféry a tisícerých vôní lesných bylín, za trilkovania poletujúcich vtáčikov. Ale povedzme si na rovinu: videl už niekto na Slovensku po rokoch drancovania drevárskych mafií hlboký les?
Sprostosť!
Hlboký môže byť výstrih, jama, rieka, dokonca aj orba, ale les? Slovenské lesy a hory nie sú dostatočne hlboké a teda ani pusté! Aj v tom, naoko, najhlbšom lese nemusíte mať potrebnú intimitu! Keď aj nenaďabíte na turistov, bikerov, štvorkolkárov, či lesníkov, určite ich prečesávajú sofistikované skupiny pytliakov vybavených prístrojmi na nočné videnie, automatickými ručnými zbraňami, granátmi, svetlometmi, elektrikou, raketometmi, radarom navádzanými strelami a inými poľovnými zbraňami.
Otázka listu na rozlúčku možno vyzerá byť pre človeka, ktorý uvažuje o samovražde podružná. Lenže nie je!
O tom však nabudúce…
[1] Či ich zanechá závisí od toho, či má širokú rodinu alebo nie, ale aj od toho, či vlastní rýchlopaľnú automatickú zbraň alebo nie…
[2] Hlboký les je rovnaká hlúposť ako listnaté more, napriek tomu sa výraz „hlboký les“ používa a „listnaté more“ nie!
[3] Samozrejme, nemáme na mysli slovenské prvoligové… tam môžete spáchať samovraždu priamo v čestnej lóži a nebude si to mať kto všimnúť. Podľa predpokladaného vývoja udalostí vaše telo objavia až pri jarnom predsezónnom upratovaní
[4] Záleží od zvolenej metódy.
[5] Pozor! Nepomýliť si s podobnou terminológiou z rezortu živočíšnej výroby!