Teraz zopár rád týkajúcich sa dopadliska:
(v texte sa používajú poznámky pod čiarou, nachádzajú sa na konci článku)
Výberu povrchu dopadliska by ste mali venovať náležitú pozornosť. Tak, ako niektorí tenisti uprednostňujú antuku, iní umelý DecoTurf a ďalší zas trávu, aj vy by ste mali uprednostniť betón alebo aspoň asfalt. Najuznávanejší wimbledonský turnaj sa síce hrá na tráve, ale vy sa po ňom opičiť nemusíte. Svieža trávička vyrastajúca zo skyprenej a dažďom zmáčanej zeme môže váš skok nepriaznivo utlmiť a nebude sa stíhať čudovať, ak všetko nevyjde podľa vašich predstáv. Za úplne nevhodné dopadliská sa pokladajú akékoľvek umelé či prírodné vodné plochy[1], areály zberní druhotných surovín – sekcia zberu kartónových škatúľ, či sekcia zberu použitých PET fliaš. Zlý vplyv na kvalitný dopad samovraha majú aj senníky, stohy slamy a vonkajšie skladiská tovaru firmy Rico-Hartmann[2] pripraveného na expedíciu do obchodov a pod.
V mieste odraziska by ste so samotným skokom nemali dlho váhať. K odrazisku treba pristúpiť rázne, mať rozmyslené a pripravené slová, ktoré budete počas letu kričať a vzápätí skočiť.
Iný postup treba zvoliť, ak ste fanúšikom bulvárnych televízií a chcete im poskytnúť dostatok materiálu na to, aby ste sa stali hlavnou hviezdou večerného spravodajstva. Dlhé otáľanie a pózovanie na streche vám váš sen isto splní – televízne štáby stihnú doraziť rýchlejšie ako záchranka, zároveň však riskujete, že k vám pomocou vysokozdvižnej plošiny, alebo požiarneho rebríka vyšlú policajného psychológa, ktorý vás bude presviedčať, aby ste síce skočili, ale radšej s ním na pivo (v krčme vraj spolu preberiete všetko, čo vás kvári). Nedajte sa oklamať, na pivo by vás policajný vyjednávač určite nezobral! Skončili by ste na Cajle[3] a tam zaručene nijaké nepodávajú z prostého dôvodu: v rozpočte ministerstva zdravotníctva nie sú peniaze na lacné a osvedčené lieky, ale len na drahé, s otáznou účinnosťou, ktoré však vedia zabezpečiť solídnu províziu pre všetkých zainteresovaných v dovozovom reťazci.
Ak ste moderný, environmentálne zorientovaný človek, ohľaduplný voči životnému prostrediu – skáčete zásadne oblečený v uzavretom igelitovom vreci určenom na stavebný odpad. Dôvody iste netreba vysvetľovať.
Celosvetovo preslávená skoková destinácia sú útesy La Quebrada v známom mexickom výletnom centre v Acapulcu. Mladí mexickí hľadači perál skáču z kolmých strmých brál pre potechu turistov do morskej zátoky z výšky okolo 40 metrov. Ich zámerom nie je zabiť sa, ale dobre zarobiť. Väčšinou sa im to aj podarí – veď obrovské zaoceánske lode takmer každý deň vypľujú na breh množstvo amerických dôchodcovských manželských párov, ktoré sú za vzhliadnutie dych zatajujúcich skokov ochotné zaplatiť. Ak by ste teda chceli svoj posledný skok uskutočniť za mohutného potlesku pred zrakmi stoviek platiacich divákov, niet nič lepšie ako Acapulco. Výnos zo vstupného vám bude kompenzovať aspoň časť cestovných nákladov do Mexika, ktoré v časoch hospodárskej krízy môžu byť pre vás naozaj determinujúce. Nezabiť sa pri skoku z útesu La Quebrada je totiž umenie – útes je vysoký, oceán v zátoke búrlivý, skaly tvrdé a ostré a vodné víry zradné. Ak to nemáte natrénované ako mexickí clavadistas, vaše šance zabiť sa sú veľmi nádejné.
[1] Pravda, ak nejde o plytkú podažďovú kaluž na betónovom chodníku
[2] Výrobca hygienickej vaty
[3] Pinnelova nemocnica pre duševne chorých v Pezinku