Prehľad známych osobností,
ktoré ukončili svoj život samovraždou
Zastrelenie
Hemingway, Ernest (62) – americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny. V posledných rokoch života ho trápili rozličné zdravotné problémy, ktoré boli následkom jeho predchádzajúcich úrazov a zranení, ale aj jeho nemierneho pitia. Mal vysoký tlak, chorú pečeň a obličky, trpel úzkosťou a depresiami a premýšľal o samovražde. Opakovane ho hospitalizovali na klinike Mayo, kde ho liečili aj elektrošokmi.
Depresia ho 2. júla 1961 v ranných hodinách dohnala k už trinástemu pokusu o samovraždu, ktorý tentoraz neprežil. Zastrelil sa brokovnicou v období tvorivej krízy. Niektorí sa domnievajú, že išlo o nehodu pri čistení hlavne, čomu odporuje fakt, že Hemingway bol veľmi skúsený poľovník.
Hitler, Adolf (56) – nemecký politik, diktátor, zakladateľ a organizátor Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany, autor národnosocialistickej koncepcie štátu, ríšsky kancelár a vodca.
Dňa 30. apríla 1945, krátko pred dobytím svojho bunkru nachádzajúceho sa blízko Reichstagu v Berlíne spáchal Hitler spoločne so svojou manželkou Evou Braunovou (zobrali sa len deň predtým) samovraždu tak, že prehryzol kyanidovú kapsulu a zároveň si strelil do hlavy pištoľou Walther. Braunová požila tesne pred jeho smrťou jed tiež. Krátko pred samovraždou Hitler dal pokyn doktorovi Wernerovi Haasemu, aby pomocou ampulky cyankáli utratil jeho obľúbenú nemeckú ovčiačku Blondi (údajne si chcem overil funkčnosť kyanidovej kapsule.)
Doktor Haase s pomocou rotmajstra Tornowa zaviedli o polnoci Blondi do kúpeľne. Tornow roztvoril psovi papuľu a Haase rozdrvil kliešťami ampulku s jedom. Jed zaúčinkoval okamžite. Čoskoro potom prišiel do kúpeľne Hitler, aby sa presvedčil, či je Blondi skutočne mŕtva. Nepovedal ani slovo, jeho výraz sa nezmenil. O chvíľu sa vrátil do svojej pracovne a tam sa odpravil z tohto sveta aj on.
Javorský, Ľubomír (56) – slovenský politik z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), v 90. rokoch slovenský minister zdravotníctva a poslanec Národnej rady SR.
Po odchode z ministerskej funkcie bol primárom stomatochirurgie a prednostom Kliniky maxilofaciálnej chirurgie Nemocnice s poliklinikou v Prešove. Pôsobil aj na Fakulte zdravotníctva na Prešovskej univerzite. Ostal členom HZDS aj naďalej, ale už nebol aktívny.
Pred 12. hodinou 7. novembra 2005 ho našla manželka v ich rodinnom dome vo Veľkom Šariši s prestrelenou hlavou. Zomrel v ten istý deň po prevoze do košickej fakultnej nemocnice. Samovraždu spáchal legálne držanou zbraňou. List na rozlúčku nezanechal. Na pohrebe jeho kolegovia lekári žasli nad tým, že si taký pokojný, tichý a úctivý človek vystrelil mozog. Podľa ich mienky, ako lekár mal možnosť urobiť to omnoho humánnejším spôsobom, namiešaním toho správneho koktailu liekov, po ktorých by tíško zaspal.
Jones, Jim (47) – zakladateľ sekty Chrám ľudu (Peoples Temple), propagátor rasovej znášanlivosti a ľavicových myšlienok. V 50. rokoch 20. storočia vyštudoval vysokú školu v Richmonde v Indiane a potom sa stal kazateľom. 4. apríla 1955 Jones založil sektu, ktorá vďaka jeho charizme získala nemalý počet členov.
V druhej polovici 60. rokov sa ich počet rozrástol z pôvodných osemdesiat na 20 tisíc. Jones sám seba označoval za inkarnáciu celého radu osobností, okrem iných Ježiša, Budhu či dokonca Lenina. V 60. rokoch cirkev Chrámu ľudu disponovala siedmimi diaľkovými autobusmi, na ktorých podnikala pravidelné cesty krížom cez Spojené štáty, aby Jones mohol efektívne šíriť svoje myšlienky a cirkev naberať nových členov. Každý, kto do Chrámu ľudu prišiel, odovzdal všetok svoj majetok do spoločného vlastníctva za prísľub, že sa o nich (zvlášť o starších členov) budú ostatní starať. V prvej polovici 70. rokov sa Jonesa zmocnila úzkosť až paranoja z toho, že ktosi z vlády sa jeho osobne a aj jeho cirkev usiluje zničiť. Pustil sa do hľadania miesta, kam by sa mohol uchýliť. Od roku 1974 začal v juhoamerickom štáte Guyana, po predchádzajúcej dohode s tamojšou vládou, budovať na necelých 1 600 hektároch spolu s najvernejšími členmi svojej sekty osadu uprostred džungle, ktorá dostala meno Jonestown. Chcel tu vybudovať poľnohospodársku utópiu odrezanú od okolitej civilizácie, ktorá mala byť miestom súžitia ľudí rôznych rás. Vodca tejto nábožensko-revolučnej sekty sľuboval svojim priaznivcom „úplnú ekonomickú, sociálnu a rasovú rovnosť“ a pokojný život v socialistickom raji. Hanil imperialistické Spojené štáty a obdivoval režimy v Severnej Kórey a najmä v ZSSR, kam chcel údajne komunitu presťahovať.
V lete roku 1977 sa prevalilo zopár Jonesových škandálov, týkajúcich sa ponižovania svojich nedostatočne presvedčených „ovečiek“. Jima Jonesa začali obviňovať aj zo sexuálneho zneužívania žien, ale aj mužov. To spôsobilo stratu veľkého množstva členov sekty. Bývalí členovia informovali úrady o pomeroch v tomto obskúrnom spolku a tiež o pláne hromadnej samovraždy. Dlho im nikto nechcel veriť, až napokon vzbudili pozornosť senátora Leo Ryana.
V piatok 17. novembra 1978 pristálo na poľnom letisku v Jonestowne senátorovo lietadlo, aby sa Ryan presvedčil o podmienkach života sekty. O priebehu návštevy existujú dve verzie. Podľa prvej sa znepokojujúce správy nepotvrdili, podľa druhej verzie členovia sekty ťažko niesli senátorovu návštevu a chápali ju ako prvý krok na likvidáciu Jonestownu. Začal konflikt, ktorý skončil masakrou: pri príprave senátorovho lietadla na odlet ozbrojenci zo sekty spustili streľbu. Lea Ryana a ďalších štyroch ľudí z jeho sprievodu zastrelili (dvoch spravodajcov – kameramana a reportéra televízie CBS, jedného fotografa a jedného odpadlíka od sekty) Zvukára Stevena Sunga len postrelili, a tak s poranenou rukou mohol nahrať priebeh nasledujúcej tragédie.
Po búrlivej debate Jones v predtuche následkov tohto činu prikázal členom svojej sekty vykonať 18. novembra hromadnú samovraždu. Jonesovi pomocníci priniesli dva dvestolitrové sudy limonády zmiešané s kyanidom. Kým sa dospelí zoradili do frontu, aby prijali jed v papierových pohárikoch, matky ho dali vypiť svojim deťom. Ako poslední zostali nažive Jones a ošetrovateľka a tí použili na samovraždu pištoľ.
Udalosť v Jonestowne sa považuje za najväčšiu masovú samovraždu v modernej histórii – okrem senátora Rayna a jeho sprievodu zomrelo 909 členov sekty Chrám ľudu, vrátane 276 detí. Nešťastie bolo, čo do počtu obetí až do teroristického útoku na newyorské Dvojičky 11. septembra 2001 najtragickejším skonom amerických civilistov.