Prehľad známych osobností,
ktoré ukončili svoj život samovraždou
Otrava barbiturátmi, jedmi, alkoholom…
Adamov, Arthur (61) – francúzsky dramatik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov absurdného divadla. Narodil sa v Rusku, ale po revolúcii v roku 1917 rodina prišla o všetok majetok. Adamov utiekol do Francúzska a v roku 1924 sa presťahoval do Paríža, kde sa schádzal so surrealistami a vydával surrealistický časopis Discontinuité (Nesúvislosť). Drámy začal písať po 2. svetovej vojne. K jeho najznámejším patria: Paródia a Profesor Taranne.
Od polovice 60. rokov sa začal venovať aj alkoholu a drogám. Viackrát sa liečil v psychiatrických zariadeniach. 15. marca 1970 Arthur Adamov spáchal samovraždu predávkovaním barbiturátmi.
Belushi, John (33) – americký herec a spevák s albánskymi koreňmi. Príčinou jeho smrti 5. marca 1982 bol speedball – kombinácia injekcií kokaínu a heroínu. V období pred smrťou utrácal za drogy týždenne okolo 2 500 dolárov.
Birkeland, Kristian (49) nórsky vedec, fyzik a profesor na univerzite v Kristiánii (dnešné Oslo). Kvôli nedostatku peňazí na výskum sa stal tiež vynálezcom. Vynašiel napríklad elektromagnetické delo a spolu so Samom Eydeom aj metódu umelej výroby čilského liadku pomocou elektrického výboja. Počas života získal 59 patentov. Najmenej sedemkrát ho nominovali na Nobelovu cenu, ale nikdy ju nezískal.
Na záver života Birkeland zistil, že by mohol pokračovať v zaujímavom výskume v Japonsku. Po príchode do krajiny sa zoznámil s dánskym konzulom Eriksenom a nórskym konzulom Ankerom. Birkeland na oboch konzulov nepôsobil práve najzdravším dojmom a obaja sa nazdávali, že fyzik by mohol v Japonsku potrebovať niekoho, kto by sa oň staral. Na ich radu sa Birkeland ubytoval v tokijskom hoteli Seiyoken, ktorý bol situovaný blízko univerzity, takže nemal ďalekú cestu do práce. Počas pobytu absolvoval množstvo rozhovorov s japonským fyzikom, profesorom Torahiko Teradom. Teradu upútala Birkelandova čudná melanchólia a nervozita. Nórsky vedec vyzeral akoby mal horúčku, neustále si utieral pot z čela. Terada si všimol aj fľaštičku kryštálikov veronalu v Birkelandovej izbe.
Ide o typ barbiturátu, ktorý vyvoláva spánok tým, že potláča mozgové funkcie. Birkeland ho na vyvolanie spánku užíval často a vo veľkých dávkach, čím si vypestoval silnú paranoju.
V lete 1917 Birkeland takmer dva týždne nevychádzal zo svojej hotelovej izby. Písal ako posadnutý dizertačnú prácu až sa nakoniec zrútil vyčerpaný na posteľ. Keď prišiel k sebe, zavolal Teradu s tým, že mu potrebuje povedať čosi dôležité. Keď japonský fyzik prišiel do hotela, Birkeland ležal v posteli v pyžame. Ospravedlnil sa za to a zdôvodnil tým, že je vyčerpaný. Potom Birkeland oznámil Teradovi, že vynašiel elektromagnetické delo, ale francúzski aj britskí úradníci odmietli jeho ďalší vývoj. Rozprával mu aj o tom, že sa cíti prenasledovaný britskými špiónmi. Birkeland dokonca uviedol, že sa ho niekto pokúsil v egyptskej púšti zastreliť a pri návrate z Egypta do Nórska mal na lodi pocit, že s ním cestuje špión, ktorý ho sleduje. Aj v Japonsku sa cítil sledovaný a jediné bezpečie mu vraj poskytoval hotel.
Keď Birkeland vyrozprával Teradovi svoj príbeh, vyčerpane zavrel oči. Terada nevedel, či ho má brať vážne, lenže v tých rokoch zúrila 1. svetová vojna a tak to, že by mohol byť vynálezca elektromagnetického dela prenasledovaný, mu nebolo až také čudné.
„Ak by ho však chcel niekto zabiť, prečo by ho prenasledovali až do Japonska, v Egypte by sa to dalo uskutočniť jednoduchšie?“ uvažoval japonský profesor.
Teradu sa nevedel rozhodnúť, či je Birkeland chorý a má neopodstatnené obavy, alebo či ho skutočne prenasledujú. Kontaktoval preto priateľa lekára. Lekár Birkelanda vyšetril a usúdil, že mu škodí prehnané nadužívanie veronalu. Namiesto neho mu predpísal bromid draselný. Birkelanda tým však vôbec neuspokojil, nórsky vedec neskôr trval na tom, aby opäť dostal veronal, hoci tentoraz aj v menšej dávke. Lekár mu napokon vyhovel.
16. júna 1917 Teradu z hotela informovali, že Birkeland je v zlom stave. Okamžite zalarmoval svojho priateľa lekára a vybrali sa za fyzikom. Birkelanda našli v hotelovej izbe v bezvedomí. Na nočnom stolíku ležala pištoľ a pohár so zvyškami bieleho prášku. Mladý hotelový zriadenec polícii vysvetlil, že ho Birkeland vyslal po veronal napriek tomu, že ho upozorňoval na jeho zdravotnú škodlivosť. Birkeland však trval na svojom. Lekár sa s Teradovou pomocou pokúsil o resuscitáciu, ale všetko bolo márne. Svetoznámeho profesora sa im nepodarilo prebudiť z jeho spánku.
Terada potom zbadal na stole hŕbu popísaných papierov, ktoré vyzerali ako pracovná verzia dizertačnej práce – výsledok fyzikovej každodennej horúčkovitej činnosti. Zobral do ruky jeden popísaný list, ale, keď to ďalší profesor fyziky Nagaoka nachádzajúci sa v miestnosti zbadal, pribehol k nemu, vytrhol mu ho z ruky a vyzval sluhu, aby všetku dokumentáciu zabalil. Balíček potom odovzdal nórskemu konzulovi a požiadal ho, aby ho zapečatil a odoslal na nórsku univerzitu. Na základe čiastkových informácií, ktoré počas japonského pobytu Birkeland možno neprezieravo prezradil, nedokončené dielo, ktoré zostalo po jeho smrti na stole, mohlo byť prinajmenšom také významné ako jeho predchádzajúce knihy a články.
Birkelandove dokumenty neskôr konzul odovzdal kapitánovi švédskej lode DS Peking, aby ich odviezol do Nórska. Parník opustil 31. augusta 1919 južný cíp Japonska s kurzom do anglického Hullu. Posledná správa prijatá z lode bola datovaná dňom 2. septembra, keď sa nachádzala na rozbúrenom mori pri severnom pobreží Kórey. Neskôr už k nijakému ďalšiemu kontaktu s loďou nedošlo. Pravdepodobne skončila v hlbinách mora.
Za oficiálnu príčinu Birkelandovej smrti stanovili infarkt. Či skutočne spáchal samovraždu sa nedá jednoznačne určiť. V jej neprospech vraví skutočnosť, že počas pobytu v Japonsku si fyzik kúpil niekoľko drahých vecí vrátane klenotov, obleku a kabátu. Pracoval veľmi intenzívne, čo tiež nenaznačovalo, že by plánoval samovraždu.
Birkelandovo telo malo byť v Japonsku spopolnené a popol po skončení vojny poslaný do Kristiánie. Pred spopolnením vyšetrovacie orgány vykonali pitvu, ktorá potvrdila, že Birkeland tesne pred smrťou užil dávku 10 gramov veronalu, zatiaľ čo odporúčaná dávka bola iba 0,5 gramu.
A to už na samovraždu vyzeralo…