Prehľad známych osobností,
ktoré ukončili svoj život samovraždou
Bodné, rezné poranenia
(V texte sú použité poznámky pod čiarou. nachádzajú sa na konci článku)
Antonius, Marcus (52) – rímsky politik a generál. Ako vojenský veliteľ a úradník bol dôležitý podporovateľ a lojálny priateľ svojho bratranca z matkinej strany Julia Caesara. Po jeho vražde vytvoril oficiálne politické spojenectvo s Octavianom (budúcim cisárom) a Markom Aemiliom Lepidom známe súčasným historikom ako Druhý triumvirát.
Triumvirát sa rozpadol v roku 33 pred n. l. Rozpory medzi Octavianom a Antoniom vyústili v roku 31 pred n. l. až do občianskej vojny, známej ako posledná vojna Rímskej republiky. Octavian Antoniusa porazil v námornej bitke pri Aktiu. Marcus spolu s Kleopatrou utiekli so 60 loďami do Egypta. Octavian im však nedal šancu a v krátkej pozemnej bitke pri Alexandrii ich opäť porazil.
Antonius nemajúc kam utiecť spáchal samovraždu. Prebodol sa mečom v mylnej domnienke, že Kleopatra sa už taktiež zabila. Keď sa dozvedel, že Kleopatra je stále nažive, priatelia ho preniesli do Kleopatrinej svätyne, v ktorej sa ukrývala a Antonius zomrel v jej náručí. Kleopatra spáchala samovraždu až niekoľko týždňov po jeho smrti.
Arbus, Diane (48) – americká fotografka, známa svojimi portrétmi ľudí na okraji spoločnosti, ako sú transvestiti, trpaslíci, giganti, prostitútky, ale aj dvojčatá, či ľudia v neobvyklých pózach a situáciách. Celý život trpela depresívnymi stavmi a prudkými zmenami nálad.
26. júla 1971 si Arbusová v komunite umelcov Westbeth v Greenwich Village v New Yorku vzala život tým, že si predávkovala barbituráty a žiletkou prerezala žily na zápästí. Jej telo vo vani našiel o dva dni neskôr kolega, fotograf Marvin Israel.
Avicii (28) – občianskym menom Tim Bergling, švédsky diskžokej nominovaný na cenu Grammy, remixer a hudobný producent. Neďaleko mesta Muscat v Ománe sa 20. apríla 2018 úmyselne porezal sklenenými črepmi pochádzajúcimi z fľaše vína. V dôsledku veľkej straty krvi zraneniu podľahol.
Bertalan, Gabriel (46) – slovenský futbalista – útočník. Hral v prvoligových tímoch DAC Dunajská Streda, Slovan Bratislava, RH Cheb a Bohemians Praha. Na konci kariéry v roku 1996 pôsobil aj v nemeckom klube FSV Zwickau. Bývalý futbalista 30. novembra 2009 najprv napadol svoju družku, s ktorou vychovával trojročného syna, potom si sám podrezal hrdlo.
Borromini, Francesco (68) – taliansky architekt, tvorca dynamického baroka, jeden z najznámejších barokových staviteľov. Jeho chrámové stavby sa vyznačovali zložitými pôdorysmi, samostatným vnútorným priestorom a od neho nezávislým interiérom.
Borrominiho vážnym konkurentom bol iný taliansky staviteľ Gian Lorenzo Bernini. Spočiatku bol na výslní Borromini, ale situácia sa zmenila po nástupe pápeža Alexandra VII. Vtedy vyšla hviezda Gian Lorenza Berniniho. Borromini dostával menej objednávok, trpel kvôli tomu depresiami a v záchvate zúrivosti sa prebodol kordom.
Zomrel o dva dni neskôr, 3. augusta 1667. Celá dva dni si písal denník, v ktorom zachytával svoje pocity z umierania a smrti.
Brutus, Marcus Junius (43) – rímsky politik a spisovateľ, zástanca republikánskeho zriadenia a jeden z iniciátorov sprisahania proti diktátorovi Gaiovi Juliovi Caesarovi. 23. októbra roku 42 pred Kristom sa prebodol vlastným mečom po prehratej bitke s vojskom triumvirov. Brutova žena Porcia po jeho smrti zjedla žeravé uhlíky[1], a tak tiež zahynula.
Dido (?) – zakladateľka a prvá kráľovná Kartága. V Líbyi kúpila od miestneho kráľa pôdu. Ten jej bol ochotný predať len také územie, ktoré by bolo možné ohradiť kožou z býka. Dido však kožu rozrezala na tenulinké prúžky a nimi ohradila územie budúceho Kartága.
V niektorý deň, niektorého roku v VIII. storočí pred n. l. sa prebodla sa mečom, po tom, čo jej milenec Aeneas na príkaz vládcu bohov Dia odišiel hľadať pre Trójanov novú vlasť v Itálii.
FitzRoy, Robert (59) – britský námorný dôstojník, kapitán slávnej lode Beagle, priekopník v meteorológii, objaviteľ, hydrograf a guvernér Nového Zélandu.
Počas svojej služby v britskom námorníctve dosiahol hodnosť viceadmirála. Ako veliteľ lode Beagle poskytol na nej miesto prírodovedcovi Charlesovi Darwinovi. Spolu sa plavili päť rokov. Napriek tomu, že sa občas nezhodli napríklad v názore na otroctvo (FitzRoy ho ospravedlňoval), Darwin námorného kapitána opisoval ako charizmatického muža s liberálnymi, otvorenými myšlienkami, prístupného názorom.
Po návrate lode Beagle kapitána FitzRoya ocenili zlatou medailou Kráľovskej geografickej spoločnosti.
Neskôr sa FitzRoy od Darwina dištancoval, pretože jeho zmýšľanie nebolo zas až také liberálne, ako to prírodovedec popisoval. FitzRoy najmä nemohol pripustiť odklon od štandardných náboženských dogiem, predovšetkým od potopy sveta. Keď slávne Darwinovo dielo O pôvode druhov prírodným výberom vyšlo prvý raz v tlači, pociťoval to FitzRoy ako zradu – cítil vinu za podiel na Darwinovej teórii.
V apríli 1843 nastúpil na post guvernéra Nového Zélandu a podržal si ho dva roky. V roku 1857 ho povýšili na kontraadmirála a v roku 1863 vzhľadom na zásluhy a vyšší vek na viceadmirála. Neskôr si však jeho finančné problémy, zlyhávajúce zdravie a boj s depresiou vyžiadali svoju daň.
30. apríla 1865 viceadmirál FitzRoy spáchal samovraždu. Podrezal si hrdlo britvou.
[1] I tak še dá… ďalší zo spôsobov…