Tak sa nám tu rozmohol taký nešvár… ačohentizmus. Ačohentizmus je charakterizovaný ako spôsob diskutéra nezvládajúceho argumentovať, odkloniť pozornosť na niečo iné. Hovorí sa, že je to nástroj lenivého diskutéra. Možno by však bolo lepšie povedať, že ide o nástroj nedostatočne argumentačne fundovaného diskutéra.
Klasickým a teraz aktuálnym príkladom je, keď teraz niekto rieši problematiku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine a ačohentista povie: a čo Amíci v Iraku?
Ačohentizmus sa v sporoch používa na získanie prevahy tak, že na obvinenie reaguje odbočením k nejakej inej poburujúcej zlej veci, aj keď tá s pôvodným obvinením nesúvisí: „No dobre, a čo hento?“
Americký muzikant Brett McCracken tvrdí, „že v skutočnosti môžeme kritizovať aj ruskú vojenskú operáciu aj počínanie Amíkov v Iraku. Je však rozdiel medzi tým, keď pripustíme nebezpečenstvá oboch a budeme poukazovať na obe, a tým, keď použijeme jedno na zľahčovanie závažnosti druhého. Schopnosť všímať si problémy na všetkých stranách je múdrosťou.“ (výrok je mierne upravený bez straty jeho zmyslu a výpovednej hodnoty)
Brett McCracken hovorí, že ačohentizmus je prejavom hlúposti.
Ja dodávam, že len keď diskutujeme o nebezpečenstvách jednej aj druhej vojenskej akcie môžeme sa v poctivej diskusii dobrať aj ich k ich príčinám. A to je pre pochopenie vzniku problému podstatné!
Popri už všeobecne zavedenom termíne ačohentizmus by sme mali začať používať aj nový termín dvojakometrizmus. Na prvý pohľad ide o tú istú problematiku, len s iným názvom. Nie je to však tak! Ačohentizmus hovorí „a oni zas urobili toto“, a pritom príčiny vzniku oboch udalosti sú úplne odlišné, ale dvojakometrizmus hovorí „oni aj tamtí urobili to isté, ale jedno mainstream/politici posudzujú inak, ako to druhé.“
Typickým a aktuálnym príkladom dvojakometrizmu je terajšia odveta amerických jednotiek na území Iraku a Sýrie. Američania, v momente keď niekto zaútočí na americkú základňu, ktorá nie je na území Spojených štátov, ale v Jordánsku a zomrú tam traja ľudia, majú právo zaútočiť na územie cudzích krajín? To nie je problém útočiť na Irak a na Sýriu a zabiť tam vyše tridsať ľudí? Argument, že išlo o cielený americký útok na príslušníkov nejakých milícií neobstojí, pretože zároveň išlo o útok na zvrchované územie cudzieho nezávislého štátu! Americké tvrdenie, že nedošlo k úmrtiam civilných osôb výrazne spochybňujú úlomky rakiet viditeľné v civilných štvrtiach. A navyše, prečo by sme im mali veriť? Koľkokrát nám už Američania klamali!?
Ak ukrajinských občanov ruskej národnosti osem rokov masakrovala armáda vlastnej vlády (ak nechcem napísať azovci a podobne sebranky), tak Rusi nemajú právo zakročiť na obranu svojich? Majú ho len Američania?
Ak majú právo jedni, tak aj druhí! Alebo naopak – majú právo obaja alebo nikto?
V tomto prípade, keďže príčiny sú rovnaké, ide o nehorázny dvojakometrizmus a nie o ačohentizmus.
Ačohentizmus je znakom diskutérskej hlúposti a lenivosti, dvojakometrizmus, resp. jeho odhaľovanie je znakom osvietenosti.