Pre nasledujúci text nemám jednoznačné dôkazy, takže netvrdím, že sa nemôžem mýliť, ale vysvetlím, prečo si myslím, že omyl je vysoko nepravdepodobný.
Dňa 24. februára 2024 som letel do cyperskej Larnaky. Let Ryainair č. 708, odlet z Viedne o 16,00. (Tieto presné údaje píšem pre prípadnú potrebu ministra obrany R. Kaliňáka).
Lietadlo bolo plné. Okrem množstva očividných turistov ma zaujala skupina cca 30 mladých mužov. Mám veľa dôvodov domnievať sa, že išlo o slovenských vojakov misie OSN UNFICYP.
Ostrov Cyprus je od augusta 1974 rozdelený na dve časti – Cyperskú republiku a svetom neuznanú Severo-cyperskú tureckú republiku. Medzi severnou a južnou časťou ostrova sa nachádza tzv. nárazníková zóna, ktorú kontrolujú mierové sily OSN na Cypre UNFICYP (United Nations Forces in Cyprus). Slovenská armáda sa pýši tým, že na Cypre máme najväčší kontingent zo všetkých krajín a vraj tam pôsobíme úspešne.
Spomínaná cca tridsiatka mužov bola oblečená civilne. Všetko to boli vysokí, statní, atletickí, udržiavaní chlapi. Poviete si – mohli to byť nejakí športovci.
Mohli, hoci tí väčšinou cestujú jednotne oblečení. Títo mladí muži cestovali väčšinou sami, ale niektorí z nich aj s družkami/manželkami a dokonca malými deťmi. Športovci až tak často so ženami a deťmi necestujú…
Očividne sa navzájom všetci veľmi dobre poznali. Ba niektorí sa poznali aj s letuškami. Správali sa veľmi spontánne, suverénne – zjavne neleteli týmto spojom prvý raz. Všetci vedeli veľmi slušne po anglicky – veď počas ročnej misie sa nenaučí anglicky len blbec.
Z mojej skúsenosti viem, že pijatiku si v lietadle väčšinou kupuje len málokto, jednoducho preto, lebo je predražená. Naši mladí muži nemali hlboko do vrecka a popíjali počas väčšej časti letu v chodbičke aj v zadnom priestore pri WC. (a športovci predsa nepijú!)
Jedného z mužov celá tá skupina oslovovala ako menežéra šťastia a chovala sa k nemu s očividným rešpektom.
Možno to bude niekomu čudné, ale taká pozícia vo firmách naozaj existuje. Manažér šťastia (z angl. Chief Happiness Officer) je zárukou súdržnosti medzi zamestnancami a garantom znižovania stresu vo firme. Z toho mi vychádzajú dve možnosti: buď Armáda SR má v misii UNFICYP naozaj človeka v takejto funkcii, alebo išlo o krytie jedného z veliacich dôstojníkov misie. Je predsa logické, že ak sa príslušníci misie neprepravujú domov vojenským lietadlom, ale civilným, z bezpečnostných dôvodov budú v civilnom oblečení, nebudú nahlas hovoriť o záležitostiach misie, ktoré by ich mohli identifikovať a svojmu nadriadenému nebudú hovoriť pán podplukovník, ale hoci… manažér šťastia.
Po prílete do Larnaky sa z letiska neodviezli ani taxíkom ani autobusom (jediné dve možnosti), ale zmizli kdesi v tme… pravdepodobne ich už čakal nejaký zabezpečený odvoz.
O tri dni, pri návrate z Cypru, som na palube lietadla spoznal viacerých ľudí, ktorí prileteli so mnou do Larnaky, ale nevidel som ani jedného z tej partie mladých mužov. Čiže všetci na Cypre zostali minimálne do odletu ďalšieho lietadla, alebo na pol roka. (po odpracovanom pol roku majú členovia misie nárok na 15-dňovú dovolenku).
Skrátka, podľa mňa išlo buď o rotáciu vojakov alebo návrat z dovolenky slovenských príslušníkov misie OSN UNFICYP.
A prečo taký dlhý úvod?
Nuž preto, že viacerí z nich (vrátane menežéra šťastia) sa hlasno, neskryto a nenávistne vyjadrovali o slovenskej vláde a o jej predsedovi R. Ficovi osobitne!
Nazdávam sa, že príslušníci Armády SR by mali byť lojálni ku svojej vláde. Zo zákona sa nemajú vyjadrovať k politike a už vôbec nie na verejnosti. Ak takáto atmosféra panuje v misii UNFICYP, či nebodaj v celej armáde, kto zaručí, že nejaký zvonku povzbudený vyšší dôstojník nebude v príhodný čas konať proti svojej vláde?
Príslušníci misie UNFICYP si podľa mňa na Cypre žijú ako prasce v žite. Vyhovujúca klíma, blízke more, pekné ženy z celého sveta (turistky) a takmer bezkonfliktná a bezpečná „práca“ spočívajúca v hliadkovaní v džípe s nohami vyloženými na palubnej doske. (najväčší známy incident je z augusta minulého roku, keď jeden z našich vojakov dostal úder päsťou).
Navyše, aj plat je určite veľmi slušný (veď preto ten drahý alkohol v lietadle). Ťažko sa dopátrať k platu, ale podľa Memoranda o porozumení medzi OSN a vládou SR ako príspevok k mierovým silám OSN na Cypre (UNFICYP) ide o 1 428 USD mesačne + denný príspevok 1,28 USD, t.j. spolu 1 466 USD = 1 350 eur + plus príspevok na dovolenku vo výške 10,50 USD na deň až na 15 dní dovolenky čerpanej počas každého 6-mesačného obdobia. K tomu ide ešte domáci plat!
Podľa materiálu z roku 2001 (čo je už riadne zastaralý údaj) sa rátalo pre obdobie nasadenia od 1. 6. 2001 do 31. 12. 2001 s 280 vojakmi, ktorých mzdové náklady pozostávali z dvoch položiek: korunové platy 22 050 000 Sk, valutové platy 81 251 800 Sk, t.j. mzdové náklady spolu 103 301 800 Sk = t.j. 3 428 991 eur = 12 246 eur/os/polrok = 2041 eur/os/mes.
Podľa zdroja priamo z OSN sa ročný plat za túto prácu pohybuje podľa miesta pôsobenia, hodnosti a skúsenosti od 90 970 USD do 117 287 USD (83 827 – 108 078 eur). Čiže mesačne 6985 – 9006 eur.
Neviem teda, aký presne je plat slovenského príslušníka misie UNFICYP, ale určite je zaujímavý. Lenže to ani nie je podstatné!
Podstatné je, do akej miery môže byť príslušník slovenskej armády bez škrupúľ verejne nadávajúci na premiéra lojálny svojej vláde? Verím, že si tento článok všimne aj niekto, kto má rezort obrany SR v kompetencii.
A len tak mimochodom, ten vojakmi nenávidený Fico možno práve včera v Paríži zachraňoval aj ich zadky a aj vďaka nemu sa zatiaľ nebudú musieť presunúť z pohodového slnečného Cypru niekam k Avdijivke páchnucej trinitrotoluénom.