Pavol Fabian

Všetko je na Slovensku a aj v Európe stále viac pomýlené. Negatívne veci sa stále viac stupňujú a zhoršujú. A obávam sa, že nevyhnutným výsledkom toho procesu bude vojna. Či už občianska na Slovensku alebo veľká konvenčná(?) celoeurópska, ktorá neobíde ani Slovensko.

Znaky toho, že smerujeme k vojne, či už k občianskej alebo veľkej konvenčnej v Európe sa stále viac množia. A niet tej sily, ktorá by tomu zabránila. Niet takej osobnosti, ktorá by sa mala relevantnú podporu v obyvateľstve a ktorá by povedala:

Dosť!

Na Vallových vianočných trhoch, ktoré by mali byť miestom pokojného, respektíve veselého stretávania sa ľudí, debát v príjemnej rodinnej a priateľskej atmosfére, sa politizuje.

Vallo na trhoch v sklenenej vitríne vystavil postavu Slováka (rozumej dezoláta) oblečeného v kroji, ležiaceho pod vianočným stromčekom ovešaným štamperlíkmi a fľaškami alkoholu, čím chcel asi naznačiť, že Slovák je opilec a dezolát a ako taký, nevie určiť/stanoviť/diagnostikovať, čo je správne a stará sa len o to, kde sa môže opiť.

O kúsok ďalej sa nachádza stánok nadácie Zastavme korupciu.

Ovenčený čečinou.

Neviem, čo má táto nadácia spoločné s vianočnými trhmi. Jedine, ak by chcela skúmať, kde skončia peniaze za nehorázne predražené nájomné za stánok na vianočných trhoch, vďaka ktorému návštevník zaplatí za lokšu šesť – osem eur. Koľko z Vallovho nájomného skončí v niektorom magistrátnom vrecku?

Vo vedľajšej ulici na vianočných trhoch zas členovia obskúrnej poľnohospodárskej (chceme hlbokú orbu!) politickej strany zbierajú podpisy pod petíciu Stačilo Fica!

Skrátka taká príjemná vianočná atmosféra na bratislavských politických trhoch…

V budove, ktorá sa donedávna nazývala Národná rada, ale odteraz by sa už pokojne mohla nazývať aj Oktagon aréna, sa psychopatický Matovič prezentoval ako bojovník MMA. Samozrejme za podpory ďalších rovnako postihnutých členov parlamentu, ako je Jožo Pročko.

Rozmýšľam, kam sme sa to dostali a kto nás v Národnej rade vlastne reprezentuje? Dnes kandidát na poslanca nemusí zaujať znalosťami histórie, politológie, ekonomiky… Stačí, keď je schopný zaujať rôznymi výstrednosťami, neslušnosťou, agresivitou. Stačí byť tzv. influencerom a ovplyvniť najmä mladých. Ľudia, ktorí nič nevedia o vedení štátu (a takých je plné Progresívne Slovensko), ale aj podobné figúrky ako Matovič, Pročko, Galko, Remišová, Heger…, ktoré svojím intelektom nedosahujú ani kvalitu mojich ponožiek pred vypratím, dnes valcujú parlament. A mladým to pripadá cool, pretože mladí akceptujú len influencerov typu Fero Joke. A ten je, samozrejme cool – aj po tom, čo sa prevalila jeho aféra sexuálneho predátora.

V Prahe urobili domovú prehliadku u herca Ondřeja Vetchého v súvislosti so zbierkou na drony pre Ukrajinu organizovanú prostredníctvom stámiliónového korupčníka Timura Mindiča (koľko im z toho kvaplo?), ktorý medzitým zdrhol z Ukrajiny a zostali tam po ňom len zlaté záchody, pretože tie sa na rozdiel od bankoviek do kufrov ťažko ukladajú.

V Európskej komisii zas tvrdia, že našli cestu, ako použiť zmrazené ruské aktíva na ďalšiu vojnu na Ukrajine. Tvrdia to napriek americko-ruskému mierovému plánu a tým ho vlastne torpédujú. A ak pôjdu touto cestou, stavajú sa proti vôli Spojených štátov. Európa chce ísť do vojny napriek tomu, že v tejto chvíli na to nemá ani peniaze, ani vojakov, ani dostatok zbraní!

Európski lídri absolútne nepochopili slová legendy americkej diplomacie Henryho Kissingera, ktorý povedal, že „Amerika nemá trvalých priateľov ani nepriateľov, len záujmy“.

A Spojené štáty zreteľne zmenili svoje záujmy, súdiac podľa zverejnenej novej bezpečnostnej stratégie.

Alebo je to tak, že Európa, ktorá sa roky podkladala Spojeným štátom, nakoniec „pochopila“ iný jednoduchý a známejší Kissingerov výrok:

„Môže byť nebezpečné byť nepriateľom Ameriky, ale byť jej spojencom je osudné!“

Možno, že sa Európa začala riadiť podľa tejto druhej Kissingerovej vety a chce sa „emancipovať“ prostredníctvom vojny s Rusmi. Európa sa správa imperialisticky a sprievodným znakom imperializmu (akéhokoľvek) je vojna – to vieme už od čias V. I. Lenina.

Do takejto Európy nikto z nás v roku 2004 nevstupoval a vstupovať nechcel!

Včera sa uskutočnila v Bratislave debata s profesorom Oskarom Krejčím, českým politológom, univerzitným profesorom, riaditeľom Inštitútu globálnych studií UJAK v Prahe, bývalým poradcom dvoch predsedov vlád. Zaznelo v nej mnoho podnetných myšlienok, ale veľmi tam rezonovala aj obava z veľkej európskej vojny, ktorá podľa prednášajúceho aj prítomných diskutérov je veľmi reálna a veľmi blízka.

Rozdiel v kvalite debaty na stretnutí s Oskarom Krejčím a debaty v slovenskom parlamente bol kolosálny!

Je smutné, že v našom parlamente, ale aj vo vedení Európskej únii nie sú intelektuáli typu Oskara Krejčího, ale rozmanité figúrky nechápajúce realitu, nemajúce zmysel pre pravdu – ak nechcem napísať, že figúrky úmyselne pravdu popierajúce. Značnú časť nášho zákonodarného zboru tvoria sektárski blázni a fanatici, ktorí si myslia, že ich sny sú uskutočniteľné, hoci väčšina ľudí vie, že sú nezmyselné.

Lenže, kto rozumný by v týchto časoch a v tomto nastavení spoločnosti bol ochotný do takéhoto parlamentu ísť?

Obávam sa, že situácia smeruje k tomu, že na otázku z titulku tohto článku bude už len jedna jediná odpoveď:

Do poriadku to dá až veľká a strašná vojna s miliónmi mŕtvych. Až vtedy si ľudia (a najmä tí mladí) uvedomia, čo je v živote ozaj dôležité a čo sú skutočné hodnoty.

Zdroj fotografií: autor textu

(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)