Silvestrovské lampióny šťastia – pokračovanie

Po 11 dňoch som sa vybral na miesta, kde som fotil na Nový rok. Priznávam, že väčšina lampiónov už nevisela na stromoch ako bezduchí obesenci. Vietor a dážď ich skmásal dole. Distribútor lampiónov na svojej stránke tvrdí, že výrobky sú ekologické – po pár dňoch sa rozpadnú a príroda ich vraj spracuje. Neviem, čo je to za termín – pár dní. Pre mňa sú to napríklad desať dní. To že lampióny padli na zem, rozhodne nemožno považovať za ekologické odstránenie – predpokladám, že vietor väčšinou skmásal len papierovú časť a v korunách stromov zostali drôty a umelohmotná hubka (do korún nedovidím).

Môj pôvodný článoček, či skôr zbierku fotografií o silvestrovských lampiónoch si k dnešnému dňu prečítalo vyše 7 500 ľudí. Je to môj osobný rekord /i keď nikdy som sa za rekordmi v čítanosti blogu nepachtil) a celkom by ma zaujímalo na akom mieste by sa článok umiestnil v rebríčku absolútnej čítanosti. Čítanosť tohto článku ma teší o to viac, že v jeho titulku ani v texte sa ani raz nevyskytli lákavé slová ako sex, erotika, Mojsejová, Dzurinda/Fico a iné vulgarity, ale práve naopak – išlo o výsostne ekologickú tému!

Na blogový článoček zareagovala aj televízia Markíza a požiadala ma o poskytnutie niekoľkých fotografií do svojho príspevku o lampiónoch. Nakoniec to dopadlo tak, že o téme som aj osobne bľabotal v hlavných správach televízie Markíza. Televízny príspevok sa nezaoberal lampiónmi len z pohľadu životného prostredia, ale aj z hľadiska bezpečnosti (možnosť spôsobenia požiaru a ohrozenia leteckej prevádzky).

Link na môj článoček som odoslal aj na oddelenie životného prostredia Miestneho úradu Bratislava – Staré Mesto, na bratislavský magistrát a na Ministerstvo životného prostredia so žiadosťou, aby článok považovali za podnet na začatie konania vo veci. Zatiaľ sa ozval len JUDr. Jan Vanin z Kancelárie ministra životného prostredia SR, ktorý okrem iného napísal:

Vychádzajúc z priloženej fotodokumentácie k poškodeniu životného prostredia na úseku ochrany prírody a krajiny  (drevín, lesných biotopov, biotopov chránených druhov) v danom prípade nedošlo. Problém je skôr v znečistení prírodného prostredia zvyškami balónov, čo zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nepostihuje. Vzhľadom k vyššie uvedeným kompetenciám MŽP SR  považuje použité „balóny šťastia“ vypúšťané v súvislosti s uvedenými oslavami konca starého a príchodu nového roka 2011 za komunálny odpad lebo vznikol na území obce pri činnosti fyzických osôb. Vychádzame z domnienky, že uvedené balóny si kupovali fyzické osoby ako tovar, ktorý použili podľa návodu. Odpadom sa stali v momente keď prestali plniť svoju funkciu. Ak ide o takéto odpady, tak zhodnotenie alebo zneškodnenie zabezpečí na vlastné náklady mesto resp. obec na území ktorého sa tento odpad nachádza. S magistrátom Bratislavy ministerstvo v tejto tému už komunikuje.

V reakcii na článok sa ozvali aj zástupcovia akejsi charitatívnej organizácie, ktorí tvrdili, že oni vypúšťali síce drahšie, ale stopercentne z prírodných materiálov vyrobené lampióny. Asi je to pravda, ale skutočnosť je taká, že lampión, ktorý by azda mohol spĺňať tieto vlastnosti som našiel len jeden jediný! Vo všetkých ostatných bol okrem papiera použitý drôt a čosi umelohmotné (ako molitan).

Ozvali sa aj ľudia, ktorí mi vyčítali, či mi musia prekážať práve lampióny šťastia a či nevidím ten bordel okolo seba, ktorý tvoria napr. poodhadzovatené PET fľaše. Samozrejme, že ho vidím (viď. napr. priložené fotografie z divokého parkoviska pred novou budovou SND a fotografia zastávky MHD PRIAMO(!) pred Riaditeľstvom Dopravného podniku mesta Bratislavy) a serie ma aj ten! A v rámci svojich možností som brojil aj proti nemu (účasť v petíciách za zákaz PET fliaš, resp. za spoplatnenie PET fliaš, aby sa z nich stali fľaše vratné tak, ako to funguje so sklenenými). Rozdiel medzi odpadom z PET fliaš a lampiónmi je však ten, že petfľašový odpad vzniká akosi samovoľne – nedisciplinovanosťou ľudí, ale lampiónový odpad vedome a organizovane, za podpory účinnej reklamy rozposielame do prírody a ešte sa z toho aj tešíme! Pripadá mi to absurdne, keď iní nadšenci zas chodia každoročne čistiť napr. Tatry po takýchto tzv. tešiacich sa egoistoch…

V živote som na ulici nič neodhodil, obal z cukríka, či čokoľvek iné dám radšej do vrecka (ak nie je nablízku odpadkový kôš) a zahodím ho, až keď je príležitosť. Nie som fajčiar, no napriek tomu nechápem fajčiarov, ktorí vo svojom hoci už päťročnom aute majú popolník panensky nepoškvrnený a špaky celý čas veselo hádžu z okna.

Netvrdím, že som svätý. Pred desiatimi rokmi v 2. postupovom tábore pod Aconcaguou nazývanom Nido de Cóndores (5 600 m. n. m.) mi prudká víchrica vytrhla jednu PET fľašu z ruky. Obrovskou rýchlosťou zmizla kamsi smerom do Čile. Nemalo absolútne význam sa za ňou rozbehnúť, nehovoriac o tom, že v tej výške a pri nedostatku kyslíka hovoriť o rozbehnutí sa, je dosť iluzórne. Kedykoľvek si na tú udalosť po rokoch spomeniem, vždy znovu ma zamrzí, že sa to stalo…

A som tvorca aj iného odpadu. Pri jeho výrobe sa dokonca spotrebovalo niekoľko stromov –

http://www.pavolfabian.sk/vydane-knihy/.

Táto produkcia je však pomerne slušne spoplatnená, takže si každý rozmyslí, či ju začať šíriť… -)))

množstvo odpadkov na divokom parkovisku pred novou budovou SND v Bratislave

zastávka MHD pred novou budovou SND a pred riaditeľstvom (!) Dopravného podniku v Bratislave