Ostrov nádejí – 2. pokračovanie

 

3. júl 2009

Dvadsaťdva metrov dlhá športová jachta Polar bear s dvomi slovenskými členmi expedície – Pavlom Fabianom a Rastislavom Horňákom zakotvila pri brehoch arktického ostrova ostrova Jan Mayen. Ostrov je neobývaný a nevedie naň žiadna letecká ani lodná linka. O dva dni neskôr v popoludňajších hodinách obaja Slováci vystúpili na vrchol Beerenbergu – najsevernejšej aktívnej, večne zaľadnenej sopky na svete a rozvinuli slovenskú štátnu vlajku. Stali sa tak prvými Slovákmi, ktorý na sopku vystúpili a predstaviteľmi len piateho národa na svete, ktorému sa to podarilo.

 

Potiaľto je všetko, čo ste čítali pravda pravdúca.

Ak budete čítať ďalej, text bude čím ďalej, tým menej pravdivý:

 

Po rozvinutí štátnej vlajky obaja Slováci za silného skučania vetra v mene slovenskej vlády slávnostne vyhlásili zvrchovanosť nad ostrovom a tento akt zdokumentovali na zvukové a obrazové médiá.

 

Toto už celkom pravda nie je. Obaja návštevníci ostrova to síce mali v pláne urobiť, pretože Slovensko, ako nástupnícky štát po Rakúsko-Uhorsku a všetkých formách Česko-Slovenska má aspoň teoretický nárok na časť ostrova. Vyplýva to zo skutočnosti, že rakúsko-uhorskej polárnej výprave z roku 1882/1883,  ktorej účastníkom bol navyše aj Bratislavčan August Gratzl, sa podarilo ako prvej ostrov osídliť a prezimovať na ňom (členovia výpravy tam žili takmer rok).

Zoznam členov rakúsko-uhorskej expedície 1882/83 na ostrov Jan Mayen. Piaty v poradí je Bratislavčan, či skôr Prešpurák, v tom čase 27-ročný August Gratzl

Zoznam členov rakúsko-uhorskej expedície 1882/83 na ostrov Jan Mayen. Piaty v poradí je Bratislavčan, či skôr Prešpurák, v tom čase 27-ročný August Gratzl

 

Jedným z významných argumentov, ktorým sa zvykne operovať pri zdôvodňovaní nároku na územie považované za terra nullius[1], je skutočnosť, že na tomto území zástupca nárokujúceho si štátu vztýčil štátnu zástavu a formálne vyhlásil územie novej krajiny za súčasť materskej krajiny. Dôležitým dôkazom oprávnenosti, ak ide o neobývané územie, je zriadenie stanice, sídla, osady… V prípade arktických krajín, a konkrétne v prípade ostrova Jan Mayen, sa za argument považuje aj prvé zotrvanie na území počas polárnej noci – teda prvé prezimovanie. Na základe tohto by si Slovensko mohlo robiť na časť ostrova nárok.

Pavol Fabian sa pred cestou na ostrov obrátil listom na ministra zahraničných vecí SR so žiadosťou o poverenie vyhlásiť ostrov Jan Mayen za súčasť slovenského štátneho územia. Minister však takúto možnosť odmietol (viď. kópia listu). Fakt je, že ostrov Jan Mayen v roku 1922 anektovalo Nórsko a patrí mu dodnes, čo zabezpečuje štrnásťčlenná vojenská posádka na ostrove. Anexia však nie je ten najsprávnejší spôsob nadobudnutia územia. Slovensko by si ostrov mohlo nárokovať právne čistejším spôsobom…

 

Nasledujúci text bude teda už len čistá fikcia.

Bude o tom, čo by sa následne udialo, keby minister zahraničných vecí túto skvelú možnosť tak ľahkovážne neodmietol.

 

[1] „Ničia zem“, neosídlená…

 

Publikácia Cisárskej akadémie vied o rakúsko-uhorskej polárnej expedícii na ostrov Jan Mayen (1882/83)

Publikácia Cisárskej akadémie vied o rakúsko-uhorskej polárnej expedícii na ostrov Jan Mayen (1882/83)

 

List ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, v ktorom vysvetľuje dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že Slovensko si nemôže uplatňovať nároky na ostrov.

List ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, v ktorom vysvetľuje dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že Slovensko si nemôže uplatňovať nároky na ostrov.

 

 

Jadrová vojna? Malina!

03.09.2026

Tiež vám zostáva rozum stáť nad tým, ako Európska únia burcuje do vojny s Ruskom? Najprv KoZa (tzv. kolektívny Západ) rozšíril NATO až k hraniciam Ruska, napriek tomu, že sľúbil, že to robiť nebude, k tomu sa pridala Ukrajina, ktorá po Západom inscenovanom prevrate na Majdane začala diskriminovať ruskojazyčné obyvateľstvo na východe Ukrajiny. Môže sa niekto [...]

Prečo nie SŠA?

02.09.2026

Jeden môj kamarát a aj zopár diskutujúcich pod blogom mi vyčítalo, že v sérii článkov o svojej ceste do New Yorku som namiesto ustáleného termínu USA použil skratku SŠA. Chápem, že mnohí ma budú pokladať za prepiateho národovca, fanatika, dezoláta a najmä za Don Quijota bojujúceho proti veterným mlynom. Ak sa však bavíme o Spojených štátoch, niet [...]

Sú obavy Kandráčovej dcéry oprávnené?

01.09.2026

Rozhlas počúvam väčšinou len v aute a keď, tak najmä Rádio Slovensko. Pred pár dňami som zachytil pri šoférovaní záver rozhovoru s nejakým mužom – slovenskou celebritou. Až neskôr som vydedukoval, že pravdepodobne išlo o muzikanta Ondreja Kandráča. Rozprával o tom, ako sa rozhodoval presťahovať sa z Východu do Bratislavy. Kandráčova malá dcéra, keď jej [...]

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 774
Celková čítanosť: 2911812x
Priemerná čítanosť článkov: 3762x

Autor blogu

Kategórie

Archív