Pavol Fabian

16. júl 2015

Na druhý deň predpoludním minister Holubica zvolal svoju osobnú tlačovú konferenciu:

„Vážení novinári, prepáčte, že tak narýchlo, ale obávam sa, že na Slovensku sa chystá projekt, ktorý sa nedá nazvať inak ako šialenstvo!“

Po úvodných slovách sa odmlčal, pretože si spomenul na svoj včerajší polhodinový pobyt v premiérovej kancelárii. Začal sa triasť na celom tele. Našťastie jeho hovorkyňa sediaca pri ňom mu pohotovo naliala z minerálkovej fľaše borovičku a minister sa napil. Trasenie pominulo.

„O čo ide?“ dobiedzali žurnalisti.

„Okrem iného aj o porušenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv.“

„Nemôžete byť konkrétnejší?“

„Zatiaľ nie.“

„A kto to chystá?“

„Vláda.“

„Vláda?! Ktorej ste aj vy členom?!“ zháčili sa.

„No veď práve.“

„Ale o čo ide? Takto ťažko môžeme informovať občanov, keď nevieme, čo je vo veci…“

„Ide o megalomanské plány tejto vlády.“

„Megalomanské? V akom smere?“ pýtali sa novinári, ale nijako ich to neohúrilo. Na megalomanstvo vlády boli zvyknutí.

„V smere… v smere…“ minister horúčkovito uvažoval ako naznačiť, ale nepovedať. Hovorkyňa mu naliala ďalší pohár minerálnej borovičky.

„V smere severnom.“ vyhŕkol a tešil sa z toho, ako sa (podľa neho) skvele vynašiel. Rýchlo sa napil.

„To ste nám veľa nepovedali…“ zosmutneli novinári.

„V severnom… a ľadovom…smere“ dodal minister.

„To akože v oceáne?“ dobiedzali novinári.

Minister Holubica sa po tejto otázke zatváril záhadne a neutrálne zároveň:

„Viac vám už dnes nepoviem. Tlačovka skončila!“

„Udialo sa to na včerajšom rokovaní vlády? Pokúšali ste sa tomu nejako zabrániť?“ dobiedzali ešte novinári do odchádzajúceho Holubicu.

„Pokúšal a ešte sa budem pokúšať! Spolu s niektorými mimovládnymi organizáciami sa pokúsime vyvinúť občiansky tlak, ktorý by vládu primäl k prehodnoteniu celej záležitosti.“ povedal minister medzi dverami a v tvári mal čosi z oduševnenosti matky Terezy[1].

Krátky zostrih tlačovej besedy, ktorý odvysielali už v poludňajšom Rádiožurnáli zaznamenalo aj rešeršné oddelenie nórskeho veľvyslanectva, ktoré naň upozornilo svojho veľvyslanca.

Lars Ronningsbakken bol mrzutý, že ho vyrušili pri jeho popoludňajšej náplni práce – pasianse. Malebnej krajiny pod Tatrami mal za tie roky už plné zuby a táto kartová hra bola jedným zo spôsobov, ako si krátil čas. Keď si Ronningsbakken vypočul Holubicove výroky o „megalomanskom projekte vlády… v smere severnom… a ľadovom….“ nemohlo mu prísť na um nič iné ako stará záležitosť s Jan Mayenom. Tentoraz sa však rozhodol, že nebude informovať Oslo a nórskeho ministra zahraničných vecí okamžite. Oznámi im to až keď si bude istý:

„Dojednajte mi audienciu u Plecha!“ prikázal svojmu tajomníkovi.

Predseda Národnej rady SR okrem hromov a bleskov na novinárov informujúcich o Holubicovej tlačovke zvolal na 20. júla aj mimoriadne zasadnutie parlamentu.

17. júl 2015

Nórske veľvyslanectvo sa telefonicky obrátilo na Úrad vlády so žiadosťou o stretnutie veľvyslanca so slovenským premiérom. Riaditeľ Úradu vlády osobne ubezpečil nórskeho veľvyslanca, že urobí všetko, čo je v jeho silách[2], aby sa stretnutie uskutočnilo čo najskôr. Zároveň však nórskeho veľvyslanca informoval o tom, že predseda vlády je momentálne práceneschopný, pretože laboruje s tenisovým lakťom a dĺžka jeho práceneschopnosti sa zatiaľ nedá odhadnúť.

18. júl 2015

Najčítanejší slovenský bulvárny denník priniesol na pätnástej strane stručnú správičku o tom, že premiér slovenskej vlády sa pre tenisový lakeť nemôže stretnúť s nórskym veľvyslancom. Túto výhovorku premiérovi vymyslel zbor jeho poradcov na čele prof. MUDr. Kolomanom Hadašom PhD., argumentujúc tým, že blokovaná končatina neumožňuje podávať ruku a audiencia bez podania ruky je diplomatické faux pas. Návrh výhovorky dostal štyridsaťčlenný poradný zbor premiéra od prof. Hadaša na schválenie v písomnej podobe a pretože 22 prítomných netušilo čo slová faux pas znamenajú a nechceli sa blamovať vypytovaním, návrh v hlasovaní prešiel väčšinou 55% hlasov.

Ten istý denník však na prvej, druhej a tretej strane priniesol veľkú fotoreportáž zo včerajšieho galavečera Slovenskej asociácie pretláčania rukou. Premiéra, ktorý sa ho zúčastnil, odfotili ako sa pretláča s novým majstrom Slovenska v armwrestligu Imrichom Norovským. Správa zároveň uvádzala, že predseda vlády sa do súboja so slovenským pretláčačom rukou[3] vrhol s bojovným zvolaním:

„Norovský, veď ja ti ukážem, rovnako ako ukážem aj Nórom!„

Nóri sa samozrejme z pravidelnej rešerše slovenskej tlače vykonávanej pracovníkmi veľvyslanectva dozvedeli, že predseda slovenskej vlády sa napriek boľavému lakťu včera venoval armwrestlingu a dospeli k záveru, že jeho práceneschopnosť, pre ktorú sa odmieta stretnúť s nórskym veľvyslancom, je viac ako otázna. Nórsky veľvyslanec Lars Ronningsbakken odoslal do Osla depešu, v ktorej vyslovil podozrenie, že slovenský premiér sa s ním úmyselne nechce stretnúť, resp. stretnutie odďaľuje.

19. júl 2015

Ministra pre ľudské práva a menšiny Karola Holubicu, ktorý nesúhlasil s anexiou ostrova a na svojej poslednej tlačovke sa vyhrážal, že sa pokúsi tomu šialenstvu zabrániť našli dnes ráno mŕtveho. Prípad sprevádzali záhadné okolnosti. Ministrovo telo ležalo v polorozpadnutej maštali bývalého Jednotného roľníckeho družstva v Hrubej Borši. Bolo neuveriteľne pokrútené, so zlámanými väzmi a rukami zviazanými za chrbtom. Mŕtvolu objavil bývalý ošetrovateľ dojníc Kálmán Szabó, ktorý sa išiel v rámci prechádzky pozrieť z nostalgie do objektu, kde kedysi pracoval[4]. Svoj nález komentoval slovami:

„A kúrva istenit!“

Hoci Szabó nikdy nevynikal prenikavým intelektom, na prvý pohľad mu bolo jasné, chlapík ležiaci uprostred maštale s rukami zviazanými za chrbtom bol obeťou vraždy. Policajný vyšetrovateľ však reportérovi súkromnej televízie povedal:

„Podľa doteraz zistených skutočností, to vyzerá tak, že Karol H., ktorý sa vo voľnom čase venoval jóge, sa pokúsil v rámci meditačného cvičenia zaujať pozíciu halásana (pozícia pluhu) a to tak nešťastne, že si zlámal väzy. Svedčí o tom skutočnosť, že pri jeho tele sa našla knižka od Jacqueliny May Lysycia: JOGA – základní pozice.“

Polícia na základe uvedeného chcela prípad uzavrieť. Veľký odpor verejnosti však donútil predsedu vlády v súčinnosti s ministrom spravodlivosti, aby prípad v záujme objektívneho vyšetrenia odňala bratislavským vyšetrovateľom a poverila ním odborníkov z Policajného oddelenia v Stratenej, okr. Rožňava. Takže prípad sa presunul tam a potom aj do stratena.

Na fotografii je mŕtve telo ministra K. Holubicu po tom, čo mu policajný patológ rozviazal ruky a telo upravil do fotografovateľnej polohy. Na krku však ešte stále zostala zavesená publikácia od Jacqueliny May Lysycie: JOGA – základní pozice svedčiaca, že ministrovi sa smrteľný úraz stal následkom nezvládnutého komplikovaného cviku jogy.

Je evidentné, že minister Karol Holubica nevenoval pedikúre veľkú pozornosť.

Bulvárnemu denníku Mínus jedna noc sa podaril husársky kúsok! Priniesol exkluzívne fotografie zosnulého ministra Karola Holubicu.

[1] PRAMENE ODUŠEVNENOSTI:

matka Tereza:                                                                           minister Holubica:

99% viera a súcit                                                                       1% viera a súcit

1% omšové víno                   .                                                   99% borovička

(zdroj: Matejčíková, Kramár, Sociologický ústav SAV, 2014)

[2] Z jeho úst to vyznievalo prinajmenšom komicky, pretože to bol vyziabnutý a vyblednutý štyridsiatnik nešportového typu, ktorý sa v škole na hodinách telocviku pri šplhu prilepil na tyč ako hnida na vlas a vyššie ako 20 centimetrov sa nikdy nedostal, v činkárni, kam raz omylom zavítal, zdvihol akurát tak intelektuálnu úroveň prítomných a za najväčší fyzický výkon svojho života považoval odtrhnutie kúska toaletného papiera z rolky, na ktorej vďaka nezodpovednej výstupnej kontrole chýbala perforácia oddeľujúca jednotlivé útržky

[3] Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra nepovolil používať slovo armwrestler a odporučil používať uvedené slovné spojenie.

[4] Bolo to ešte v časoch keď hovädzí dobytok na Slovensku nepatril do Červenej knihy ohrozených druhov a keď čerstvé domáce hovädzie mäso hrdo viselo na hákoch mäsiarstiev a nepotilo sa prebaľované ako novorodenec v plesnivých igelitových obaloch unavené po dlhej ceste z takých tradičných krajín výroby kvalitného mäsa akou je napr. Poľsko.