Pavol Fabian

20. júl 2015

Na mimoriadnom zasadnutí Národnej rady SR poslanci prijali vládou predloženú Deklaráciu o mimokontinentálnych územných nárokoch Slovenskej republiky a novelu Zákona o štátnom rozpočte, podľa ktorej by sa mala vyčleniť čiastka na financovanie námorného prieskumu teritórií spadajúcich do záujmovej sféry Slovenskej republiky. V predkladanej správe navrhovateľ ani raz nespomenul názov Jan Mayen. Rovnako sa názov ostrova nenachádzal ani v samotnom texte deklarácie a nespomenul ho ani nikto z poslancov počas pomerne rozsiahlej diskusie k predkladaným materiálom.

Poslanci opozície žiadali, aby predkladateľ vysvetlil zmysel a dôvod schvaľovania týchto materiálov, ale dostávali len hmlisté, rozporuplné a skôr tajomné odpovede. Opoziční poslanci na protest počas hlasovania o oboch návrhoch odišli z miestnosti. Svojim nekompromisným odchodom spôsobili dve veci: jednak v miestnosti bol zrazu dýchateľnejší vzduch (predsa len bolo ich vyše päťdesiat) a jednak oba materiály boli prijaté len hlasmi poslancov koalície.

Čo sa týka závislosti dýchateľnosti vzduchu v rokovacej miestnosti od počtu prítomných osôb – to bola nanajvýš čudná záležitosť. Od poslednej, a nie lacnej, modernizácie klimatizačného systému v NR SR uplynul sotva štvrťrok. Modernizáciu vykonala firma blízka poslancovi Alfonzovi Kačúrovi, predsedovi Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti klimatizácie. Pritom predchádzajúce, nie lacné, kompletné modernizácie klimatizačného systému v parlamente vykonala tá istá firma aj v rokoch 2006, 2007, 2008 (v tom roku dokonca dvakrát)… Napriek tomu sa v kuloároch parlamentu hovorilo (presnejšie: hovorili o tom najmä koaliční poslanci[1]) o potrebe ďalšej modernizácie. Bolo dosť čudné, že všetky doterajšie modernizácie klimatizačného systému vykonané firmou poslanca Kačúra sa ukázali ako nie celkom vyhovujúce, pretože návštevníci poslancovho bydliska, rozsiahleho pseudorenesančného zámočku vybudovaného na najlukratívnejšom pozemku Národného parku Malá Fatra s uznaním kvitovali práve perfektnú funkčnosť tamojšieho klimatizačného systému navodzujúceho nefalšovanú atmosféru stredomorského Cote d´Azur.

Diplomati z nórskeho zastupiteľstva zaregistrovali prijatie dvoch záhadných zákonov[2] v slovenskom parlamente. Larsa Ronningsbakken znepokojila najmä Deklarácia o mimokontinentálnych územných nárokoch Slovenskej republiky. O tom sa už materské Nórsko nedalo neinformovať. Ešte v ten deň veľvyslanec informoval svoju vládu o dianí v slovenskom parlamente. Z Osla obratom prišla odpoveď, aby veľvyslanec významne zintenzívnil úsilie o stretnutie so slovenským premiérom. Lars Ronningsbakken, ktorý už mal skúsenosti s vybavovaním čohokoľvek na Slovensku si po prečítaní depeše len smutno vzdychol: „Deter å kasteerterpå veggen“[3]

21. júl 2015

V Bruseli sa konala dlho očakávaná[4] spoločná konferencia ministrov hospodárstva Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) zameraného na dosiahnutie a podpísanie Dohody o jednotnej príchuti lepidlovej časti európskych poštových známok. Konferencii predchádzalo množstvo pracovných stretnutí, na ktorých sa jednotlivé krajiny EÚ pokúšali zjednotiť na zozname dohodnutých príchutí lepidlovej časti európskych poštových známok[5]. Na predchádzajúcich pracovných stretnutiach sa zhodli na tom, že z ekonomického hľadiska by bolo vhodné, keby sa EÚ dohodla na nanajvýš desiatich príchutiach lepidlovej časti európskych poštových známok. Samit v Bruseli napokon priniesol prekvapujúci výsledok, ktorý zabránil rozpadu Európskej únie[6].

Na tejto konferencii došlo k neplánovanému stretnutiu nórskeho a slovenského ministra hospodárstva. Minister Aksel Hallgeir žiadal od slovenského ministra vysvetlenie dôvodu prijatia Deklarácie o mimokontinentálnych územných nárokoch Slovenskej republiky. Minister hospodárstva svojmu nórskemu kolegovi oznámil, že nevie, o čom to tu točí (What do you rotate about?)

Zároveň mu oznámil, že na konferenciu prišiel s mandátom rokovať len o bryndzovej a klobáskovej príchuti lepidlovej časti európskych poštových známok a nech ho teda Aksel Hallgeir nevytáča inými nezmyselnými témami.

[1] Teda úplne presne: hovoril o tom najmä poslanec Alfonz Krč

[2] Niežeby to bola nejaká zvláštnosť. Takmer všetky zákony prijímané Národnou radou SR sú záhadné ako kruhy v obilí. Rozdiel je len v tom, že pri kruhoch v obilí sa nevie, kto ich vytvoril a na čo slúžia, a pri zákonoch NR SR sa vie, kto ich vytvoril.

[3] Ťažko preložiteľná slovná hračka, čosi v tom zmysle, že je to všetko len hádzanie hrachu o stenu.

[4] Treba povedať, že očakávaná s obavami.

[5] 28 členských štátov EÚ navrhovalo spolu 2 745 príchutí. Len Česká republika navrhovala okrem príchute vepřo-knedlo-zelo aj príchute Budvar, Prazdroj, Krušovice, Gambrinus, Radegast, Bernard, Velkopopovický kozel a ďalších 148 chutí pív. Grécko presadzovalo chuť typickej gréckej moussaky a tzatzík, chuť typického gréckeho ouza a typickú grécku chuť do práce.

[6] V záujme zachovania súdržnosti EÚ bola na samite podpísaná dohoda schvaľujúca 2 655 488 príchutí lepidlovej časti európskych poštových známok.