Pavol Fabian

2. september 2015

Alojz K. vášnivý hubár, ktorý rok čo rok trávil jeseň zbieraním húb vo vojenskom výcvikovom priestore na Záhorí sa síce vrátil domov s plným košíkom, ale aj s vytreštenými očami. Manželke tvrdil:

„… a zrazu okolo mňa prepochodovali traja tučniaci s khaki batohmi so štátnym znakom a zmizli medzi stromami, kdesi smerom na Pernek…„

Manželka sa priblížila k Alojzovi K. a začuchala, či z vášnivého hubára netiahne pálenka. Ale netiahla. Alojz K. bol abstinent a manželka sa chcela len presvedčiť, či sa niečo nezmenilo.

„Čo si to vymýšľaš, prosím ťa?„

„Nevymýšľam, naozaj tam boli!„

„Kde by sa u nás, a ešte k tomu v lese pri Perneku, vzali tučniaky? A s plecniakmi so štátnym znakom!?„

„Boli tam!„

„Uvažujem o tom, že by sme mali zajtra zájsť za pani doktorkou Moťovskou, už si dávno nebol na preventívke. Mám pocit, že práve na ňu uzrel čas!„ uzavrela manželka debatu.

3. september 2015

Alojz K. na druhý deň nezašiel za doktorkou Moťovskou, ale opäť do lesa pri Perneku. Prechádzal sa po ňom dobré tri hodiny, ale na huby sa príliš nesústredil. V košíku sa mu ocitli len tri neduživé bedle. Uši napínal, či nezačuje onen čudný čľapotavý zvuk tučniakovských pochodujúcich tlapiek.

Už sa chcel vrátiť domov, keď pomedzi stromy zazrel skupinu čudesných vtákov. Pochodovali priamo k nemu. Tentoraz ich bolo desať a zoradené boli v dvojstupe. Všetky mali na chrbtoch plecniaky so štátnym znakom a nášivkou s nápisom:

Námorné sily Armády SR.

Keď prepochodovali popri ňom, Alojz K. si všimol, že každý z tučniakov má navyše pod ľavým krídlom vytetované inventárne číslo s trikolórou a slovenským dvojkrížom (v armáde vždy fungovala dôsledná evidencia vojenského majetku, pravda okrem toho, ktorý bol určený na výpredaj pod cenu do súkromných rúk).

Alojza K. nezastihol tento bizarný obraz nepripraveného. Vytiahol z vrecka mobil a fotil ako besný. Ešte v to popoludnie predal fotografie aj so svojim komentárom bulvárnemu denníku.

Tučniak kráľovský vycvičený pre potreby Námorných síl Armády SR sa hrdo pozerá na slovenský znak na svojej hrudi.

4. september 2015

Najčítanejší bulvárny denník vyšiel s fotografiou tučniaka na prvej strane a s palcovým titulkom:

Slovenskí vojaci – majstri v maskovaní!

5. september 2015

Na druhý deň aj denník tváriaci sa o čosi serióznejšie, priniesol fotografiu pochodujúceho tučniaka a v článku svojho dopisovateľa zo Záhoria oznamoval:

„Vo vojenskom priestore sa dejú čudné veci.„

Zvesti o tučniakoch potetovaných inventárnymi číslami a štátnymi znakmi vyvolali vlnu nevôle v radoch ochrancov zvierat. Sloboda zvierat okamžite vyslala na Záhorie svojich inšpektorov.

6. september 2015

Po početných otázkach od médií, ale aj od ochranárov hovorca ministerstva obrany odkázal, že Alojz K. je známa firma[1]. Ako hubár sa vraj špecializuje na zber lysohlávok a okrem toho pravidelne užíva aj iné najrozličnejšie návykové látky ako marihuanu, pervitín a turecké televízne seriály. Všetky jeho „údajné“ pozorovania sú len výplody jeho halucinogénnych fantasmagórií.

V areáli leteckej základne v Kuchyni, kde boli tučniaky dislokované zadržali troch členov Slobody zvierat, ktorí neoprávnene vnikli dnu. Jeden z nich vo vojenskom objekte fotografoval. Zhotovil 27 fotografií vojenských tučniakov ubytovaných v tesnom priestore nevyužívaného vrtuľníkového hangára a jednu fotku, na ktorej zachytil 50 percent slovenského vojenského letectva zdržiavajuceho sa v tej chvíli na leteckej základni[2]. Vojenský prokurátor ešte v ten deň trojicu aktivistov obvinil zo špionáže.

V krátkej správe o zadržaní ochranárov sa neuvádzalo v prospech ktorej krajiny vykonávali špionáž. Vzhľadom na to, že vyše tridsať rokov od začiatku výroby stíhačky typu MIG-29 mali podrobné technické výkresy o lietadle vojenskí leteckí odborníci azda všetkých armád sveta dávno k dispozícii, mohlo ísť o špionáž už len v prospech bojovníkov kmeňa Huli z Papuy-Novej Guiney. Jedine o huliských vojenských veliteľoch nosiacích kančie kly na krku a vypreparovaný zobák zoborožca na intímnych partiách, sa vedelo, že o existencii lietadiel nemajú ani šajn.

7. september 2015

Keď sa začali zjavovať správy o pozorovaniach ďalších hubárov, a na verejnosť sa dostali fotografie iných svedkov, hovorca ministerstva obrany pripustil, že správy o tučniakoch nie sú nijaká novinárska kačica a priznal, že ministerstvo obrany v spolupráci s  ministerstvom pôšt a telekomunikácií testuje možnosť využiť tučniaky na prenos správ v čase výpadkov elektronických informačných tokov.

Vpravo kačica divá (Anas platyrhynchos), vľavo kačica novinárska (Anas grafofamas). Vzhľadom na zvýšený výskyt novinárskych kačíc v slovenskom biotope venujúcich sa kauze vojenských tučniakov a vzhľadom na snahu posilniť demokraciu na Slovensku, vláda premiéra Plechu v súčinnosti so Slovenským poľovným zväzom mimoriadne zvýšila kvótu povolených odstrelov kačíc druhu Anas grafofamas tentoraz výnimočne spolu s ich autormi.

Riaditeľka Slobody zvierat Vasilisa Biláková pobúrená správami o využívaní tučniakov na vojenské účely požiadala kanceláriu predsedu vlády o stretnutie s premiérom Plechom. Keď jej kancelária stručne, len jednou vetou oznámila, že „…pán premiér nemá v súčasnosti a vzhľadom na svoju vyťaženosť nebude mať ani v dlhodobom horizonte čas…“, Biláková napísala obsiahly pozývací list šéfke Svetovej spoločnosti pre ochranu zvierat (WSPA) a požiadala ju o intervenciu u premiéra[3].

[1] Čo bola pravda, lebo vlastnil úspešnú kováčsku dielňu

[2] Čiže odfotografoval jednu z dvoch 30 ročných stíhačiek MIG-29, ktoré vlastní slovenská armáda.

[3] Ten istý list metódou „copy and paste“ odoslala aj do WWF, IUCN, IIED, EYFA, UNEP, IFAW, UNESCO, OSN, zeleným politickým stranám na celom svete, ďalším 1 576 lokálnym organizáciám zaoberajúcim sa ochranou prírody a do SPAM centra spoločnosti Google.