Pavol Fabian

12. október 2015

Vláda premiéra Jozefa Plechu si na dnešnom zasadnutí vypočula správu ministra financií hovoriacu o tom, ako misia na Jan Mayen zaťažila štátny rozpočet (vyskytlo sa viacero neplánovaných výdajov[1]). Po krátkej diskusii prijala nepopulárne opatrenie – 30%-né zníženie minimálnej mzdy, dôchodkov a všetkých sociálnych príspevkov.

Premiér Plecha pri tejto príležitosti prehovoril k občanom v mimoriadnom večernom vystúpení vo verejnoprávnej televízii:

„Občania, sľubujem Vám[2], že ide o opatrenie dočasné a krátkodobé. Robíme totiž kroky, ktoré z diplomatických dôvodov zatiaľ nemôžem bližšie špecifikovať. V krátkom čase, v horizonte povedzme do jedného roka, sa však pred nami otvorí nová perspektíva, ktorá umožní nielen navrátiť sociálne dávky na tú úroveň, aká bola doteraz, ale ich aj niekoľkonásobne zvýšiť, povedzme na úroveň takého Nórska.“

Slovenskí občania, zvyknutí „tisíc rokov trpieť“ prijali aj toto opatrenie s ohnutými chrbtami. Všetky najdôležitejšie odborové organizácie prešli Plechov televízny príhovor a oznámenie neblahej zvesti mlčaním. S dôrazným protestom sa ozvala len jedna jediná – Odborový zväz stavačov kolkov[3].

Predseda odborovej organizácie Michal Kuželka pre TASR uviedol:

„Sme síce malá organizácia, ale rozhodne potestujeme proti asociálnym opatreniam Plechovej vlády. Členov našej odborovej organizácie najprv zrazilo na kolená masové budovanie bowlingových dráh s automatickým stavaním kolkov a teraz toto! Ako môžeme, my stavači kolkov, v takej situácii prežiť?“

15. október 2015

Okolo desiatej predpoludním sa začali pred provou lode Martin zjavovať kusy ľadu. Nikto si to však ešte dve hodiny nevšimol, až kým jeden obzvlášť veľký kus netresol do lode v miestach, kde kuchár Elemír Volek pripravoval obed pre posádku. Zvučný úder ho vyľakal. Spočiatku si myslel, že sa niečo stalo s plynovou bombou napájajúcou sporák. Sporák však bol v poriadku. Volek zdesene vyletel na palubu:

„Čo sa deje?„

Až teraz si všimli aj na kapitánskom môstiku, že okolo lode plávajú kusy ľadu. Napriek tomu ich to neznepokojilo a 3. dôstojník kuchárovi Elemírovi Volekovi bodro odpovedal:

„Čo by sa dialo? Len trochu ľadu… A keď ho už máme, tak prečo si k nemu nedať whisky?„

Tretí dôstojník vzápätí zobral do rúk pero. Postupoval presne podľa inštrukcií z pätnásťhodinového predodchodového školenia, na ktorom účastníkov misie nabádali, aby o každom nápade, postrehu, myšlienke, ako využiť ostrov Jan Mayen a priľahlé teritoriálne vody, robili písomné záznamy a bezodkladne ich odosielali do vlasti.

Tretí důstojník[4] na čistý hárok papiera formátu A4 pomaly, kostrbatým školáckym písmom, kreslil svoj postreh:

„Na 68^o 28´ severnej šírky sme našli ideálne podmienky pre vytvorenie stálej scény prvej slovenskej ľadovej revue.„

Plavčík Rudolf Ivanička – jediný, ktorý sa na plavbu prihlásil motivovaný skvelou možnosťou poznávať cudzie svety a nie vysokým žoldom (ten účastníkom výpravy mali aj tak vyplatiť až po návrate domov, najneskôr však do troch rokov od návratu) nazerajúc tretiemu dôstojníkovi cez plece poznamenal:

„Pán tretí dôstojník, niežeby som niečo voči vám mal, ale ten váš nápad s ľadovou revue… tak ďaleko od divákov… v takom nevľúdnom počasí… ten tancuje na tenkom ľade…„

Tretí dôstojník povýšenecky odsekol:

„Nebojte sa, nájdeme aj hrubší!„

16. október 2015

Ktosi, kto chodil do podpalubia kŕmiť tučniaky, zabudol zavrieť dvere chovných priestorov a do klietok s vtákmi – vycvičenými poslami – prenikol chladný arktický vzduch voňajúci morom, rybami a ľadom. V tiesniacich sa tučniakov to vyvolalo značný rozruch. Spontánne začali buchotať tlapkami o podlahu a dožadovať sa, aby ich pustili na palubu. Odvolávali sa pritom na Chartu práv zvierat. História Námorných síl Armády SR tak zaznamenala prvú lodnú vzburu. Spacifikovať sa ju podarilo len vďaka rafinovanému podhodeniu niekoľkých kúskov mrazenej tresky a zopár čísiel Playboya, v ktorom bola playmate čísla vyfotená ako morská panna.

[1] tzv. korupčné.

[2] Podľa Štatistického úradu SR išlo o jeho 1465. sľub v poradí, podľa nezávislej mimovládnej organizácie „Promise counter“ o 1587. premiérov sľub. Samozrejme, bavíme sa o nesplnených sľuboch.

[3] Išlo o najmenšiu, sotva desaťčlennú organizáciu.

[4] Autor považuje za potrebné pripomenúť, že išlo o tú osobu, ktorá už bola spomenutá v súvislosti s tým, že v civile to dotiahla najďalej v relácii Olivera Andrásyho a Eleny Vacvalovej Aj múdry schybí, kde sa stala celkovým víťazom.