Pavol Fabian

Urobil som si štatistiku. Analyzoval som vysielanie Slovenského rozhlasu (akosi sa mi bridí použiť skratku RTVS) na stanici Rádio Slovensko.

Druhou najvysielanejšou reláciou po Správach/rádiožurnále je Zelená vlna. Tá v priebehu dňa zaznie 41x.

Nikdy som nemeral koľko vysielacieho času spotrebuje jedna relácia Zelenej vlny, ale odhadujem, že 1-2 minúty. To znamená, že za deň je to 41 – 82 minút. Ten objem času predstavuje rozsah minimálne jednej rozhlasovej hry, publicistického pásma, fíčru, či zábavnej relácie.

Prečo o tom píšem? V Slovenskom rozhlase, ktorý bol kedysi dlhodobo suverénne najpočúvanejším slovenským rádiom zrušili viacero tradičných a obľúbených relácií a ich miesto okrem Predpoludní s… a Popoludní s… nahradila práve Zelená vlna.

Chápem, že výroba zrušených relácií je omnoho prácnejšia a aj nákladnejšia. Zelená vlna je, naopak, za babku. Veď informácie poskytnú poslucháči zadarmo a ten jeden človek, čo ich spracuje zas tak veľa nestojí.

Praktický prínos relácie je podľa mňa minimálny. Zelená vlna sa vysiela v intervale približne polhodinovom. Informácia o tom, že policajti niekde merajú rýchlosť sa tak stáva viac-menej nezaujímavou. Napriek pomerne rozšírenému nelichotivému názoru o inteligencii policajtov, väčšinou sú dosť múdri na to, aby na jednom mieste nemerali dlhšie ako onú polhodinu. Čiže Zelená vlna poskytuje informáciu vo väčšine prípadov neaktuálnu. Jazdím každý deň a mohol by som na prstoch jednej ruky zrátať prípady, keď som Zelenou vlnou ohlásený radar na ceste naozaj aj videl. Nehovoriac o tom, či pri dnešnom bezohľadnom štýle šoférovania väčšiny vodičov nie je kontraproduktívne upozorňovať ich na to, kde sú radary. A nehovoriac o tom, že po tohtoročnom zavedení pevných kamier na cestách, zmysel oznamovania rýchlostných kontrol opäť o čosi poklesne – veď zoznamy inštalovaných kamier už iste každý z vodičov dostal v mailovej správe.

Takmer každodenná informácia o tom, že tunel Sitina sa uzatvára je tiež zbytočná. Ak ho uzavrú, tak je úplne jasné, že aj každá iná alternatíva, ako sa dostať do centra je upchatá ako nos pri chrípke. Trasu jazdy by ste dokázali prispôsobiť získanej informácii iba, ak by ste sa volali David Copperfield. Informácia o tom, že Sitina je uzavretá je dobrá akurát na to, aby ste dostali infarkt o dve, tri minúty skôr, než danú skutočnosť zistíte samy.

V nemom úžase ma necháva aj informácia, keď nejaký dobrák zavolá do Zelenej vlny a starostlivo melduje, že na ceste tej a tej leží krížom cez asfalt drevená doska. Neváha venovať čas vybratiu telefónu, vyťukaniu čísla a zatelefonovaniu do rádia. Keby zastal a dosku odstránil na okraj cesty, trvalo by mu to kratšie a problém by bol vyriešený.

Informácia o tom, že cesta č. 559 medzi Čabinami a Koškovcami je uzavretá, lebo sa už tretí rok rekonštruuje, je vo väčšine prípadov zbytočná tiež. Všetci miestni o tom vedia a už tretí rok nadávajú na cestárov, okres, kraj, ministerstvo aj na vládu. A pre ostatných má tá informácia hodnotu prvorepublikovej miliónovej bankovky. (Sám som bol v Čabinách raz v živote a pochybujem, že sa mi to ešte podarí zopakovať.)

A upozornenie Zelenej vlny typu: „Dávajte si pozor, na ceste môže byť námraza“ vysielaná v dňoch, keď z predného skla pred jazdou krvopotne zoškrabujete primrznutý dážď je azda určená len pre vodičov s inteligenciou hojdacieho koníka.

Skrátka informácie Zelenej vlny sú z podstatnej časti zbytočné. Je to taká lacná zelená vata na najreprezentatívnejšom kanáli slovenského verejnoprávneho rozhlasu. A slovník vatu definuje ako výplnkový materiál zo strapkaniny.