Pavol Fabian

Tak som sa dnes v budove bratislavskej Hlavnej pošty stretol s riaditeľom úseku pobočkovej siete a retailového predaja J. Kissom a s hovorkyňou Pošta a.s. p.  Dorčákovou. Stretol som sa napriek tomu, že nesúhlasili, aby sa schôdzka udiala pri zapnutom diktafóne – k čomu môžem povedať len to, že je to na škodu veci, pretože mnohé formulácie neviem presne reprodukovať a ani sa dodatočne zamyslieť nad ich presným významom.

Poštoví funkcionári evidentne vedia ako treba prijať sťažovateľa, aby to v ňom zanechalo čo najlepší dojem. Služba na vrátnici vedela moje meno bez toho, aby som sa preukázal občiankou. Prišla po mňa pani hovorkyňa, zaviedla do zasadačky, ponúkla občerstvenie. O chvíľu sa dostavil pán riaditeľ.

Výrečný funkcionár sa pustil do rozprávania o tom, ako dlho pracuje na pošte, ako mu je práve Hlavná pošta srdcu blízka, pretože býva neďaleko a roky ju navštevuje a vyžíva jej služby. Pospomínal, ako sa v priebehu rokov menilo portfólio služieb, ktoré pošta ponúka (namiesto služieb, ktoré prirodzeným technickým pokrokom išli do útlmu, poskytovanie nových služieb), ako sa napriek tomu snažia udržať zamestnanosť, ako sa im relatívne darí finančne (vraj za posledné 3 roky stúpli zamestnancom platy o 10%).  Tiež mi porozprával o tom, ako sa jedného dňa vydal na obchôdzku s istou doručovateľkou, aby sa na vlastné oči presvedčil, že žlté oznamovacie lístky o nezastihnutí adresáta vypisovala už dole pod bránou so slovami: „Ten nikdy nebýva doma.“ A ako ju donútil, aby prezvonila všetkých tých, čo vraj nikdy nebývajú doma – a ukázalo sa, že 30% z nich doma bolo!

Problém, ktorý som si sám neuvedomil je, že vysoký podiel zásielok sa vracia ako nedoručiteľný späť na poštu. Aj preto sa potom vytvárajú dlhé rady pri okienkach. Doručiteľnosť zásielok závisí od kvality poštových doručovateľov, ale motivovať ich osobným ohodnotením za  vysokú doručenosť zásielok sa podľa riaditeľa vraj nedá. Pošta údajne pripravuje systém, v ktorom si každý príjemca bude môcť určiť v akom dennom období si bude žiadať zásielku doručiť. Ako to bude však bude detailne fungovať v praxi a hlavne kedy, to sme nerozoberali.

K samotnému fungovaniu Hlavnej pošty na nám. SNP som sa dozvedel, že pred dvomi mesiacmi došlo k personálnym zmenám, ktoré by sa mali odzrkadliť na kvalite poskytovaných služieb (prečo sa už neodzrkadlili?). Pán riaditeľ sa sťažoval, že ochranári vzhľadom na pamiatkový charakter budovy nechcú povoliť zaviesť časenkový systém. Nazdávam sa, že časenkový systém nevyrieši dlhé čakacie doby, akurát umožní majiteľovi časového lístka ísť si čosi vybaviť do blízkeho okolia pošty s rizikom, že svoj termín prešvihne a bude musieť čakať odznova. Malý počet otvorených okienok a malý počet pracovníčok za nimi predsa nevyrieši časenkový systém, i keď pán riaditeľ oponoval, že v bankách a v iných inštitúciach, kde tento systém použili sa vraj čakacie doby skrátili.

K univerzálnosti okienok fungujúcej tak, že ak si chce človek vybrať oznamovanú zásielku, podať Lotto a podať doporučený list – musí si odstáť dva až tri rady, riaditeľ úseku pobočkovej siete povedal, že terminál na podania Lotta nemôže byť aj na druhej strane poštovej haly, pretože to nie je v ich kompetencii (o tom si rozhoduje Tipos a.s. sám) a Tipos má údajne normu – istý počet klientov potrebný na vytvorenie terminálového miesta. Kde inde by sa však mali uživiť dva terminály, ak nie práve na Hlavnej pošte, kde sa dennodenne premelie množstvo klientov. Či požiadajú o ďalší terminál, p. riaditeľ nepovedal, uspokojil sa s odpoveďou, že je to vec Tiposu.

K radom čakajúcich, ktorý sa pri mojej poslednej návšteve ťahal až na schody, pán riaditeľ argumentoval tým, že hlavná poštová hala je dostatočne veľká, aby ľudia nemuseli stáť aj na schodoch, len jej využitiu bráni veľký „historický“ písací pult uprostred haly, ktorý im vraj pamiatkari nedovolia zlikvidovať. Na to som mohol dodať len: chvalabohu! Veď i ten pult vytvára v historickej budove atmosféru, vďaka ktorej je celý priestor súci na hrdé ukázanie turistickým návštevníkom Bratislavy. Navyše odstránenie nepotrebného(?) pultu (sám na ňom často píšem) a jeho nahradenie kresielkami (aby vraj klienti mohli komfortnejšie čakať na vybavenie) nič nezmení na čakacej dobe, akurát umožní rukojemníkom pošty (klientov tejto pošty zatiaľ ináč nazvať nemožno) nadávať po sediačky.

Čo sa týka parkovacích miest pred budovou, pošta vraj v roku 2012 kontaktovala Magistrát so žiadosťou o pridelenie ďalších parkovacích miest (doklad o tom som nevidel, hovorkyňa mi to len čítala z nejakého papiera), ale údajným prechodom parkovacích kompetencií na Bratislavskú parkovaciu službu (BPS) stratil Magistrát dosah na vytváranie a vyhradzovanie parkovacích miest (to som celkom nepochopil). Ak je to naozaj tak, tak vzhľadom na to, že mesto má s BPS zmluvu do roku 2026, nehrozí, že by najbližších 10 rokov nejaké parkovacie miesto pre klientov pošty pribudlo.

Pán riaditeľ ma ubezpečoval, že hlavná pošta je vlajková loď a jeho srdcová záležitosť. Do konca mája majú vstúpiť do platnosti akési nové opatrenia na stabilizáciu zamestnancov a zároveň do 1 – 2 mesiacov sa má výdaj oznamovaných zásielok (prapríčina mojich sťažností) presunúť do vedľajšej chodby (pri vstupe napravo) kde budú zásielky rozdelené podľa abecedných názvov ulíc – napr. ulice A-D pri okienku č. 1, E-H č. 2 atď.  Výdaj zásielok by to malo významne urýchliť. Potrebné bude, aby si na to zvykli aj klienti.

Na záver stretnutia sme sa dohodli, že teda na obdobie dvoch mesiacov zachovám pokoj zbraní a ak po tomto období nenastane zlepšenie, opäť sa do pošty obujem.

Počas takmer hodinového stretnutia sme určite neprebrali všetky problémy, vzhľadom na nemožnosť diktafónu som iste nezachytil všetko a aj to, čo som zachytil, nemusí byť presné. Pán riaditeľ bol ochotný, ba ponúkol i ďalšie stretnutia. Tak uvidíme, či dôjde k nejakej zmene.