Pavol Fabian

Kúsok od centra Petrohradu, na Nábreží poručíka Šmidta, kotví na brehu rieky Nevy ľadoborec Krasin.

Ľadoborec Krasin

Dnes jeho meno väčšine ľudí nič nehovorí, ale pred 88 rokmi boli správy o ňom na titulných stránkach všetkých svetových novín. Dnes je ľadoborec už vyradený z aktívnej služby a je na ňom zriadené múzeum. Samozrejme, musel som ho, počas svojej nedávnej návštevy Petrohradu, navštíviť. Cestou k nemu som zistil, že neďaleko na Neve kotví aj ponorka taktiež premenená na múzeum, tú som však už, žiaľ, nestihol navštíviť.

V časoch polárnych objavov významné miesto v galérii polárnikov zaujímal Talian Umberto Nobile. V roku 1926 spolu s Roaldom Amundsenom a Lincolnom Ellsworthom vo vzducholodi Norge ako prví preleteli nad severným pólom. Po návrate sa však trojica rozhádala, pretože sa preli o to, kto väčšmi prispel k úspechu akcie: Amundsen (autor myšlienky), Ellsworth (financoval akciu), alebo Nobile (konštruktér vzducholode). Nobile preto o dva roky pripravil novú vzducholoď s názvom Italia. Nová polárna expedícia mala slúžiť na propagáciu fašistického Talianska a Mussoliniho. Aj posádka vzducholode mala byť pôvodne celá talianska, ale Nobile trvajúc na vedeckej orientácii výpravy presadil napokon miesto aj pre dvoch cudzincov, českého fyzika Františka Běhounka a švédskeho meteorológa Finna Malmgrena.

Vzducholoď Italia dosiahla dňa 24. mája 1928 severný pól, ale pri návrate za nepriaznivého počasia stratila výšku a po náraze na ľadové kryhy sa odtrhol zadný motor, poškodila sa veliteľská kabína a napokon došlo k odtrhnutiu kabíny od vzducholode. Pri páde na zem sa deväť členov posádky (vrátane veliteľa výpravy Nobileho a Františka Běhounka) doslova vysypalo na ľadovú kryhu, Nobile a mechanik Cecioni utrpeli zlomeninu nohy, švédsky vedec Malmgren si zlomil ruku a strojník Vincenzo Pomella zahynul bezprostredne po náraze vzducholode na zem.

Šťastie v nešťastí však predstavovala skutočnosť, že spolu s nimi sa na ľadovú kryhu vysypala aj časť zásob – jeden stan, vysielačka a chabé zásoby potravín. Torzo vzducholode, na palube ktorej stále zostalo šesť ľudí, víchrica odniesla do diaľky a dodnes sa nenašla vzducholoď ani telá nešťastníkov. Stroskotancov na kryhe zachránila vysielačka, ktorú na palubu vzducholode „načierno“ prepašoval rádiotelegrafista výpravy Biagi. Načierno preto, lebo sa šetrilo s každým gramom a vysielačka predstavovala slušnú záťaž. Núdzové volanie nešťastníkov zachytil sovietsky rádioamatér Nikolaj Šmidt a vzápätí začala na tie časy nevídaná záchranná akcia. Okrem Talianska sa jej zúčastnilo aj Švédsko, Nórsko, Sovietsky zväz, Francúzsko, Fínsko a Dánsko. Po stroskotancoch pátralo asi 1500 mužov, 22 lietadiel a 18 lodí. Akcie jednotlivých štátov však neboli koordinované a preto boli málo efektívne.

Ako prvý sa odvážil pri stroskotancoch na ľadovej kryhe so svojim lietadlom pristáť švédsky letec Lundborg. Mal v úmysle postupne po jednom všetkých mužov odviezť do bezpečia. Prvý odletel Nobile, čo mu neskôr mnohí ľudia vyčítali, nazdávajúc sa, že ako veliteľ výpravy mal odletieť posledný. Pravda však bola, že Nobile utrpel najťažšie zranenia zo všetkých. Pri Lundorgovom návrate po ďalšieho nešťastníka lietadlo havarovalo a sám sa stal stroskotancom. Premrznutým nešťastníkom na ľadovej kryhe z lietadiel zhadzovali zásoby a vybavenie, časť sa však znehodnotila nárazom na ľad, alebo pádom do vody. K stroskotancom sa však prebíjali dva sovietske ľadoborce: Krasin (jeden z najsilnejších ľadoborcov na svete) a Malygin.

ľadoborec Krasin

A práve Krasin nakoniec 12. júla pristál len niekoľko metrov od stanu, v ktorom stroskotanci strávili sedem ťažkých týždňov a vzal obyvateľov ľadovej kryhy na palubu. Ešte predtým zachránil dvoch mužov z trojice, ktorá sa pokúsila nájsť záchranu peši. Švéd Malmgren však za záhadných okolností zahynul ešte pred príchodom ľadoborca. Týmto činom si ľadoborec Krasin vydobyl svoju nehynúcu slávu.

Do záchranných prác sa zapojil aj samotný, vtedy už 60-ročný Roald Amundsen. Zapojil sa napriek tomu, že po výprave z roku 1926 sa s Nobilem rozišli vo zlom. Lenže hydroplán francúzskeho námorníctva typu Latham-47 s päťčlennou posádkou a Amundsenom na palube sa počas letu z Nórska do oblasti Špicbergov stratil. Zvyšky lietadla sa po čase našli, ale Amundsenovo telo sa nepodarilo nájsť doteraz.

Z máloktorých zdrojov venujúcich sa tejto udalosti sa však dozviete prekvapujúcu skutočnosť, že členov polárnej výpravy nebolo šestnásť ale sedemnásť!  

Sedemnástym členom bol Nobile malý pes Titinka. Titinka sa zúčastnila aj výpravy v roku 1926 a pri nešťastnej výprave z roku 1928 ju zachránili spolu s Nobilem. O týchto okolnostiach sa však už širšie rozpisujem vo svojej knižke, ktorá by mala vo vydavateľstve Perfekt vyjsť v novembri tohto roku. Bude mať názov „Najlepší priateľ Hitlera alebo o psoch známych majiteľov.“ Ako už názov napovedá, knižka sa zaoberá vzťahom cca 200 osobností svetovej aj domácej politiky, vedy, kultúry, športu… ku psom a historkám, ktoré s nimi zažili.

Ľadoborec Krasin aj po tomto slávnom čine slúžil ďalej. Počas 2. svetovej vojny bol súčasťou zabezpečovacích konvojov. V rokoch 1953–1960 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou vo Wismare. Jeho kotle na uhlie boli prestavané na vykurovací olej. V službe potom pokračoval až do roku 1972.

No a dnes si ho, rovnako ako ja, môže každý prezrieť na nábreží v St. Peterburgu.

Zariadenie na komunikáciu so strojovňou