…Nepálčan len ťažko skrýval svoje sklamanie, ale pokračoval: „My sa pochopiteľne obrátime na domovské štáty nielen týchto štyroch, ale všetkých štrnástich nezvestných a budeme ich informovať, že vás tu máme.“
Luha prikývol, naznačiac, že sa mu zamýšľaný postup doktora Bhésavkara zdá rozumný. Štatutár nepálskeho ministerstva zahraničných vecí mu potom predstavil muža vo svetri: „Toto je pán Basnét, úradný fotograf. Vyfotografuje vás, aby sme mohli vaše fotografie poslať do krajín, odkiaľ pochádzajú nezvestní. Iste nemáte nič proti tomu?“
„Samozrejme, že nie,“ súhlasil a Paréš Basnét začal z brašne vyťahovať svoje pakšamenty. Neustále sa pritom ospravedlňoval za to, že ho ruší. Vo chvíli, keď si ho nainštaloval pred nie najbelšiu stenu nemocničnej izby a stlačil spúšť, vstúpil do miestnosti ďalší muž v bielom plášti.
„To je kolega Binód Čánd – stomatológ,“ predstavil ho doktor Pradhán „Zaznamená váš zubný vzorec, ktorý tiež môže pomôcť pri vašej identifikácii. A pozrie sa, čo by sa s vašim chrupom dalo urobiť.“
Vzhľadom na to, že nepálski stomatológovia sa dovtedy špecializovali predovšetkým na trhanie zubov, ťažko sa dalo očakávať, že v Petrových ústach ešte zostala pre doktora Čánda nejaká práca. Opak bol však pravdou. Doktor Čánd sa práve vrátil z ročnej stáže na King´s College Hospital v Londýne a priniesol do svojej vlasti moderné metódy aplikácie zubných náhrad. Nejestvovali ideálnejšie podmienky, v ktorých by si svoje nové poznatky mohol odskúšať, ako Luhove ústa.
Posledného neznámeho predstavil ministerský štatutár: „Toto je pán Deuba. Odoberie vám odtlačky prstov. Samozrejme, len v tom prípade, ak mu to dovolíte.“
Luha nenamietal ani proti tomu. Alain, ktorý z postele celý čas všetko so záujmom sledoval a do hovoru sa nezapájal, sa teraz zatváril nespokojne. Usiloval sa upútať Luhovu pozornosť a čosi mu naznačiť, ale Peter si jeho gestikuláciu nevšimol.
Keď všetci odišli, Francúz nespokojne namietol: „Ja by som im odtlačky nedal!“
„Prečo?“ čudoval sa Peter.
„Veď si nič nepamätáš! Teda aspoň to tak predstieraš,“ pozrel naňho s miernou pochybnosťou v tvári.
„Samozrejme, že sa nepamätám,“ ohradil sa.
„Ak sa naozaj na nič nepamätáš, tak si si možno na seba práve ušil búdu.“
„Akú?“ nechápal Luha.
„Čo ak si tajný agent? Teraz už veľmi tajný nebudeš…“ smial sa Mafart.
„Aký agent?“ žasol Peter.
„Čo ja viem? Agent nejakej mocnosti? James Bond 007?“
„Hlúposť! Ak som ja agent, tak rovnako ním môžeš byť aj ty!“
Mafart sa na chvíľu zarazil a zbledol, ale potom pokračoval v provokovaní:
„A čo ak si perverzný násilník, lupič, alebo dokonca vrah? A tvoje odtlačky sú niekde v databáze Interpolu?“
Luha sa zaškeril a naoko zlostne hodil po ňom zdravou rukou vankúš. Keď sa však neskôr na tým zamyslel, s hrôzou si uvedomil, že nech to znie akokoľvek absurdne, v jeho minulosti je možné všetko…
Viac v knihe Muž, ktorý padol do trhliny, ale nie na hlavu, ktorá vyšla v týchto dňoch vo vydavateľstve IKAR.
O knižku možno súťažiť v rámci vianočnej súťaže – viď link:
http://www.outdoorfilmy.sk/clanky/sutaz-vyhraj-knihu-pavla-fabiana-o-fiktivnej-himalajskej-vyprave/
upútavka:
Celá debata | RSS tejto debaty