Brašov je krajší ako Bukurešť

11. mája 2017 12:32, Prečítané 4 592x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

(3-dielna správa o ceste do Rumunska)

V Brašove, druhom najväčšom rumunskom meste (cca 250 000 obyvateľov) sme strávili dve noci. Mesto je podľa mňa krajšie ako Bukurešť, pretože rumunská metropola je na môj vkus príliš megalomanská. A na budovaní Brašova sa podieľali stredovekí Sasi.

Komunistický režim sa síce usiloval v 60. rokoch minulého storočia vytvoriť v meste silnú robotnícku triedu a za týmto účelom presídlil do mesta tisícky dedinčanov z Moldavska, ktorí dostali štátne byty v panelákových sídliskách, ale vzhľadu mesta to príliš neublížilo. Určite menej ako Bratislave Petržalka. Brašovské barokové staré mesto je totiž usídlené v údolí a od panelákových a priemyselných štvrtí je dokonale oddelené horami Timpa a Postavaru, takže pohľad na nie príliš vzhľadné socialisticky dizajnované štvrte sa vám otvorí, len keď sa vyšplháte na kopec, na ktorom sa nachádza pevnosť Cetățuia de pe Strajă.

Cetățuia de pe Strajă

Mesto založili nemeckí kolonisti zo Saska a nazvali ho Kronstadt (nemýliť si s mestom Kronstadt na ostrove Kotlin pri Petrohrade).

Etnickí Rumuni nesmeli v stredoveku žiť vo vnútri mestských hradieb, ale za hradbami v štvrti Schei.

Pre Brašov som si nepripravil nijaký plán prehliadky mesta. Usúdil som, že všetko sa dá obísť peši, všetko dôležité je na dosah a tak aj bolo. Akurát som nerátal s hustým snežením a s tým, že cca desaťcentimetrovú vrstvu snehu na uliciach, nikto, ale vôbec nikto a nikde neodpratával. Takže, obuv opäť premočená tak, že po prehliadke Brašova by som mohol ísť na tú najnáročnejšiu vysokohorskú túru bosý – koža na šľapách sa mi vlhkosťou tak rozmacerovala, že vytvorila vibramovú podrážku z mojej kože priamo na mojej nohe.

Tulipány sneh prekvapil rovnako ako nás

Najväčšia dominanta mesta je Biserica Neagră (Čierny kostol). Gotický katolícky chrám bol postavený postupne medzi 14. a 15. storočím a dnes je najväčším gotickým kostolom medzi Viedňou a Istanbulom. Ku svojmu menu prišiel údajne v dôsledku veľkého požiaru a jeho očadeným múrom. Požiar založila rakúska armáda, ktorá sa v roku 1689 prehnala mestom. Čierny kostol stojí na veľkom hlavnom námestí Piata Sfatului, ktoré je obklopené hradbami. Okrem kostola na ňom nájdete ešte mestskú radnicu z roku 1420. Ďalej si môžete prezrieť Kupecký palác postavený v štýle „transylvánskej renesancie“ a početné domčeky saských kupcov.

Biserica Neagră

Biserica Sfânta Adormire a Maicii Domnului

Radnica na námestí Piața Sfatului

Keď sme opustili hlavné námestie smerom juhozápadným a bezradne postávali pri brašovskej pôrodnici, prihovorila sa nám z ničoho nič neznáma pani a nasmerovala nás do ulice Strada Dupa Ziduri – vraj si to tam máme prezrieť lebo je to veľmi pekné.

Mala pravdu, i keď hovoriť o Strada Dupa Ziduri ako o ulici je nadnesené. Je to chodník vinúci sa popri vodnom kanáli a masívnej skale a najmä popri mestských hradbách vysokých až 12 metrov, ktorých sa dodnes podarilo zachovať 3 kilometre.

Strada Dupa Ziduri

Popri západnej časti hradieb, kam nás nasmerovala milá a zhovorčivá pani sa týčia dve zo siedmych zachovaných bášt. Ide o Čiernu a Bielu vežu (Turul Alb a Turul negru). K tej druhej sme sa vyšplhali po strmom schodisku a tento výkon, ktorý rozpumpoval naše pľúca a srdcia sa oplatil. Od Bielej veže je skutočne nádherný výhľad na staré mesto i na oproti ležiacu horu Tampa (987 m.n.m.), na ktorú priamo z centra až do deviatej večer vyváža záujemcov kabínová lanovka. Neďaleko odtiaľto je v hore inštalovaný, takmer „hollywoodsky“ nápis BRASOV. V 50. rokoch, keď sa Brašov nazýval Oraşul Stalin (Stalinovo mesto) „zdobil“ Tampu obrovský nápis STALIN vytvorený z vyrúbaných stromov.

Turul Alb

Turul negru

Pohľad smerom k radnici

Pohľad smerom k Biserica Neagră

V Brašove si určite zájdite na jedlo. Nemusí to byť nijaká luxusná reštika s krojovaným personálom, bez jediného návštevníka, ktorú nám poradili miestni a v ktorej sa na vás od ničnerobenia znudení čašníci vrhnú ako aprílový kliešť na psa. Premrštené ceny nás donútili urobiť čelom vzad – pochopili sme, prečo je tam prázdno. Dobre a lacno sa najete aj bežnom podniku. Ceny sú veľmi ľudomilné a veľkosť porcií priam vražedná (vzhľadom k boju s neprestajne číhajúcou obezitou).

V rumunskej kuchyni sa často využíva kukuričná kaša a smotana. Skvelé a asi najrozšírenejšie jedlo je sarmale (kapustové alebo vínové listy plnené ryžou, mäsom, bylinkami, niekedy aj zapečené a podávané s kyslou smotanou alebo s chrenom). Mňam.