Z Valldemossy nachádzajúcej sa v nadmorskej výške 499 metrov sme sa vybrali do necelých 8 kilometrov vzdialeného prístavu Port de Valldemossa. Cesta zostupujúca úzkymi serpentínami o pol kilometra nižšie nie je nič pre slabšie nervy. Manželke sa v takýchto situáciách potia aj dlane, hoci pokiaľ viem, žiadne potné žľazy sa tam nenachádzajú.
Port de Valldemossa
Port de Valldemossa
Port de Valldemossa tvorí zopár kamenných domov, jedna kaviarnička a desiatky zaparkovaných člnov a malých jácht. V čase nášho príchodu tu bolo len minimum ľudí. Priamo na brehu mora sa nachádza malé parkovisko, ktoré je význačné tým, že je ohraničené betónovým múrikom presne tej výšky, ktorú si spoza volantu nevšimnete. Ak cúvate na parkovacie miesto a nemáte auto vybavené senzormi dopadnete tak ako ja. Fungl nové auto z požičovne práve absolvujúce svoju prvú jazdu som oprel o múrik. Nebol to nijaký mocný BUCH, ale stačil na to, aby sa na panensky nepoškvrnenom plastovom blatníku zjavilo zopár škrabancov. Ak by ste podobnú situáciu zažili aj vy a následne sa usilovali škrabance „zahladiť“ umytím blatníka vo vode prinesenej z mora, tak vedzte, že to nefunguje. Na chvíľu ten blatník opticky vyzerá naozaj lepšie, ale keď oschne, škrabance opäť vystúpia a vy sa do konca pobytu môžete trápiť, koľko vám v požičovni za to zarátajú…
Poškrabaný Cactus
Ďalšou zastávkou na našej ceste bolo malé horské mestečko na svahoch Serra de Tramuntana – Deià. Mestečku dominuje katolícky kostol Parròquia Sant Joan Baptista. Kým k nemu vystúpite úzkymi strmými uličkami peši, vaše pľúca sa dostanú do stavu, ktorý sa v medicíne nazýva hyperventilácia a svojim výzorom pripomínate psa s čiernou srsťou na pravé poludnie za slnečného letného počasia.
Deià
Deià
Deià
Stúpanie k Parròquia Sant Joan Baptista
Parròquia Sant Joan Baptista
Parròquia Sant Joan Baptista
Parròquia Sant Joan Baptista
V mestečku Deià má jednu zo svojich adries britský miliardár Richard Branson, zakladateľ a majiteľ (okrem iného) nahrávacej spoločnosti Virgin Records. V minulosti ho tu navštevovali známi hudobníci Mick Jagger, Mark Knopfler, Mike Oldfield a iní a údajne si občas v miestnom bare aj zajamovali. My sme to šťastie nemali, nekoncertoval tu nikto, dokonca ani Martin Jakubec s Božankou!
Deià
Naša cesta pokračovala kľukatiacou sa asfaltkou popri pobreží s občasnými výhľadmi na more do 13 kilometrov vzdialeného mesta Sóller. Dvanásť tisícové mestečko je vzdialené od mora 6 kilometrov a s prístavom Port de Sóller ho spája električková trať, ktorú postavili už v roku 1913. Jej atraktivita spočíva v tom, že niektoré z električkových vozňoch pochádzajú tiež z toho obdobia.
Sóller
Sóller
Sóller
Prístav v Port de Sóller tvorí zátoka tvarom podobná ľudskej obličke. Pre tých, ktorí nemajú medicínske vzdelanie, ani nezvyknú nakupovať u mäsiara ľadvinky (predávajú ich ešte vôbec v hypermarketoch?) mám aj iné pripodobnenie – zátoka je podobná fazule. Hotely zoradené na brehu do polkruhu i strmiace sa horské zrázy vzdialene pripomínajú mexické Acapulco, akurát tu chýbajú clavadisti.
Port de Sóller
Centrum Sólleru okolo katolíckeho kostola Església parroquial de Sant Bartomeu de Sóller je preplnené turistami. Dobre tu padne sadnúť si do niektorej z kaviarničiek, dať si čosi na schladenie a pozorovať ten cvrkot naokolo.
Església parroquial de Sant Bartomeu de Sóller
Església parroquial de Sant Bartomeu de Sóller
My sme sa tu však dlho zdržiavať nemohli. Nocľah nás čakal v 40 kilometrov vzdialenom kláštore Santuari de Lluc. Kláštor a pútnické miesto patrí do katastra obce Ecsorca, ale nie je jej súčasťou. Leží v kotline vo výške 525 metrov uprostred hradby hôr. Založili ho v 13. storočí a dodnes akoby tu zastal čas. Teda pri pohľade zvonku. Inak je polovica mohutnej budovy prebudovaná na ubytovacie zariadenie. Z priestranných chodieb sa vchádza do jednotlivých izieb s vysokými stropmi preklenutými masívnymi drevenými hradami. Kláštor sa nachádza v srdci pohoria Serra de Tramuntana a je preto ideálnym východiskovým bodom pre výlety nielen do okolitých hôr, ale vzhľadom na veľkosť ostrova aj po celej jeho severnej časti.
cestou do Llucu
cestou do Llucu
cestou do Llucu
cestou do Llucu
Kláštor je najvýznamnejším pútnickým miestom na Malorke. Jeho chlapčenský spevácky zbor Els Blauets založený v roku 1531 je preslávený po celom svete. Keď sem prídete večer, keď už autobusy odvezú všetkých „jednodňových“ návštevníkov a údolíčko je ponorené v tme a v pokornom tichu hôr, miesto dýcha zvláštnou, priam mystickou atmosférou a zvádza vás to k meditácii – minimálne nad tým, čo môže stáť pivo v kláštornej reštaurácii (otvorená len do 21,00). Meditácie sú zbytočné, ceny jedál a pitia sú relatívne prijateľné. Aj cenu za ubytovanie prežijete a pobyt v kláštore bude pre každého určite zážitkom, na ktorý len tak nezabudnete.
kláštor Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
reštaurácia v kláštore Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
kláštor Santuari de Lluc
Ďalší deň sme podľa plánu vyrazili „dobyť“ druhý najvyšší vrchol na ostrove – 1 352 metrov vysokú Massanellu. Niežeby sme si netrúfli aj na ten najvyšší – Puig Major (1 445 m), ale ten je pre civilistov neprístupný. Na vrchole sa nachádza vojenské zariadenie NATO a mužíci v maskáčovom oblečení sa tam hrajú na záchrancov svetového mieru.
Zdroj fotografií: autor textu
(po kliknutí na fotografiu sa táto zväčší)
kandidátna listina č. 25, krúžok číslo 28
Celá debata | RSS tejto debaty