Pavol Fabian

Tak som sa zúčastnil. V živote som nebol členom ani sympatizantom fašistov ani komunistov. A necítim sa byť ani dezolátom, ako niektorí „mienkotvorní“ ľudia vopred označovali účastníkov protivládnej demonštrácie.

Bol som tam na bicykli. S bicyklom sa ťažko prediera do centra diania. Navyše vzhľadom na covid som ani nemal záujem predierať sa do najhustejšie skoncentrovanej masy protestujúcich ľudí. Všetko som sledoval len z okraja. Odhadujem, že na Hodžovom námestí a v priľahlých uliciach bolo 20 – 30 000 ľudí.

Neviem, kto vpredu rečnil. Neviem, o čom rečnil. Pravdepodobne by som sa za výroky niektorých rečníkov hanbil, ale je dosť možné, že niektoré myšlienky iných rečníkov by som zas ocenil. To však nie je podstatné!

Skutočne nie!

Podstatné je porovnanie dvoch nedávnych udalostí – protestných šeligovských akcií za tzv. Slušné Slovensko a dnešnej akcie. Tá šeligovská bola očividne bohato finančne dotovaná (radšej sa nechcem dohadovať z akých, aj zahraničných zdrojov). Mohla si dovoliť profesionálne pódium, dokonalé ozvučenie celého námestia (čo je dosť podstatná vec pre úspech a dosah akcie), mohla si dovoliť  zakontrahovať tzv. prominentných rečníkov z radov „angažovaných“ umelcov a mohla si dovoliť masívnu propagáciu vo všetkých médiách bez zastrašujúcich slov ministra vnútra o tom, že niektorí účastníci prídu vyzbrojení a  že pripravené sú vodné delá a vojenská polícia.

Ozvučenie dnešnej akcie bolo mizerné (hoci v prípade ozvučenia ide o kľúčovú záležitosť celej akcie). Žiadne profesionálne pódium s profesionálnym nasvietením sa nekonalo. A už vôbec nie profesionálne ozvučenie, aby aj na opačnom konci námestia všetci počuli každé jedno slovo. K dispozícii boli len obyčajné megafóny s dosahom 10 – 20 metrov.

Už len táto skutočnosť svedčí o tom, ktorá akcia bola spontánna a ktorá dlhodobo, v kuloároch a pod kuratelou bohatých mecenášov pripravovaná.

Dnešná akcia bola spontánnou akciou stoviek frustrovaných občanov. Žiadnych fašistov, či komunistov. Občanov, ktorí sú zradení touto vládou. Občanov, ktorí sa hanbia za svojho nevzdelaného a klamúceho premiéra, ktorý ráno povie, že slnko vychádza na východe a poobede už presviedča, že vychádza na západe a všetci, čo chcú tvrdiť opak, mu to chcú pokaziť.

Áno, videl som na námestí  asi stovku futbalových rowdies, ktorí oblečení v bomberách a s plechovkami piva v ruke vykrikovali vulgarizmy na Matovičovu adresu. V pomere k ostatným účastníkom ich bolo asi toľko, ako počet ľudí, ktorí sa s nefalšovaným nadšením a dobrovoľne zúčastnili Matovičovho nezmyselného plošného testovania.

Videl som tam aj skupinky kresťanov mlčky stáť s krucifixmi, ružencami a náboženskými transparentmi v rukách veriac v dobro a sebareflexiu nášho premiéra.

Videl som tam mladé rodiny s deťmi.

Vzhľadom na mizerné, ba lepšie povedané žiadne ozvučenie celej akcie, videl som tam stovky ľudí, ktorí vôbec netušili, čo vpredu samozvaní rečníci tliapali do megafónov a v podstate ich to ani nezaujímalo. Oni chceli len mlčky, ale odhodlane svojou prítomnosťou demonštrovať svoju nespokojnosť s premiérom tejto republiky a aj s celou jeho vládou správajúcou sa tak, akoby bola ľahkovážnym účastníkom nejakej obludnej reality show sľubujúcej vo finále slušnú finančnú výhru.

Videl som tam aj stovky po zuby ozbrojených kukláčov pozvážaných z celej republiky, ktorí nielenže čakali v zálohe na Štefánikovej ulici, ale bočným vchodom obsadili v počte niekoľko desiatok príslušníkov aj prezidentský palác. A tak mi napadlo – čo je to za prezidenta, ktorého palác musia chrániť desiatky ozbrojencov? Čo je to za prezidenta, ktorý si nedokáže svojou politikou získať medzi občanmi takú dôveru a pozíciu, aby sa nemusel báť vlastných občanov a nemohol chodiť do práce hoci aj električkou ako rakúsky prezident Alexander Van der Bellen?

Som rád, že dnes nedošlo k žiadnym násilnostiam. Je to dôkaz, že pred prezidentským palácom protestovali slušní ľudia. Je to dôkaz, že arogantný minister obrany Naď klamal, keď tvrdil, že kto sa dnešnej akcie zúčastní, je človek neslušný.

Ak by som bol Igorom Matovičom a 30 000 ľudí by mi už po šiestich mesiacoch vládnutia usporiadali pred bránami takúto spontánnu a masovú demonštráciu – hodil by som od hanby uterák do ringu. Hoci aj s jeho typickými slovami na perách: salám párky, seriem na to!